O depopulačnom probléme z druhej strany

Saturday, 16 January 2016 | Preľudnenie, Zošity humanistov č. 107

Jeff Wise

Medzi rokmi 1960 a 2010 klesol počet živo narodených detí na ženu v Indii zo šesť na 2,5 a v marci 2012 sa narodil 7-miliardtý občan planéty. Pribudol do populácie, ktorá sa už ľaká ohraničenosti množstva potravy, energie a čistej vody, v dôsledku čoho má temer celé ľudstvo bledé vyhliadky na dobrý život už okolo polovice tohto storočia.

Pritom ušlo všeobecnej pozornosti, že po prvý raz v histórii ľudstva sa miera rastu globálnej populácie znížila: kým šiestu miliardu si ľudstvo pridalo za 12 rokov, na siedmu miliardu potrebovalo 13 rokov. Očakáva sa, že miera rastu sa bude ďalej znižovať a ku koncu života dnešných ľudí sa globálny rast populácie celkom zastaví. A potom začne klesať.

Často a veľmi hlasne počuť hlas, že ľudstvo je natoľko ohrozené preľudnenosťou, že mu hrozí nevyhnutný zánik ako baktériám v zatvorenej fľaši. Pritom niet najmenšieho dôvodu prirovnávať ľudí k nerozumným baktériám. Vo všetkých rozvinutých štátoch – okrem USA – už dávno pozorovať depopuláciu v dôsledku nízkej miery plodnosti. Táto musí byť 2,1 na ženu, aby bola rovnováha medzi pôrodnosťou a úmrtnosťou. V západnej Európe dávno klesla pod 2,1 a v Španielsku je 1,48, v Taliansku 1,41 a v Nemecku 1,36. Existuje predpoveď, že populácia Európy klesne do konca storočia zo 460 miliónov na 350 miliónov a populácia Ruska a Číny dokonca na polovicu. Nehovorí sa o poklese, ale o „scvrkávaní“ populácie.

Americké masmédiá nepoznajú pojem depopulácie, pretože ho nepozná ani americká spoločnosť. Na rozdiel od Európy mali USA odvždy silnú imigračnú politiku, ktorá viedla k trvalému rastu počtu občanov, považujúcich USA veľmi skoro za svoj domov. Veľa zavážilo aj to, že prisťahovalecké ženy mali vyššiu pôrodnosť ako natívne ženy. Tieto výhody sa čoskoro stratia; miera pôrodnosti už nestačí na udržanie súčasného počtu obyvateľov.

Podstatne sa zmenila situácia aj v kedysi chudobných ale veľmi plodných štátoch, dodávajúcich v minulosti lode plné imigrantov. Medzi rokmi 1960 a 2010 klesla pôrodnosť v Mexiku zo 6,3 na 2,4, v Indii zo šesť na 2,5 a v Brazílii zo 6,15 na 1,9. Aj v subsaharskej Afrike sa očakáva okolo roku 2070 pokles pôrodnosti pod záchovnú mieru.

Prečo sa to deje? Vedci to pripisujú javu demografického prechodu.

V minulosti potrebovalo ľudstvo vysokú mieru pôrodnosti, aby prežilo epidémie, vojny a hladomory. No vďaka zlepšeným bežným technológiám začala jedného dňa v Európe a Severnej Amerike klesať miera úmrtnosti a narastať veľkosť populácie. Po čase začala klesať aj pôrodnosť a veľkosť populácie sa ustálila. Demografický prechod je teda zlom medzi dvoma dlhými obdobiami. Prvého s vysokou úmrtnosťou a pôrodnosťou a druhého s nízkou úmrtnosťou aj pôrodnosťou. V súčasnosti sa viac ako polovica svetovej populácie rozmnožuje mierou, ktorá je pod hranicou náhrady. Existuje predpoveď, že okolo roku 2070 bude počet ľudí vrcholiť a v dobrom prípade obávané nedostatky nemusia byť problémom. V horšom prípade pribudne veľa dôchodcov a ubudne veľa pracujúcich, čo povedie k opakovaným ekonomickým stagnáciám, ako ich práve prežíva Japonsko.

V dlhodobej perspektíve môže dôjsť – na príkaz storočí – k vyhasnutiu ľudstva.

Môže sa to vidieť prenáhlenou predpoveďou, ale jednoduchá matematika vám to potvrdí. Existuje predpoveď, že ak sa svetová populácia stabilizuje pri pôrodnosti 1,5 (ako je na tom dnes Európa), klesne globálna populácia v roku 2200 na polovicu dnešnej veľkosti; okolo roku 2300 sa ťažko zoškrabe jedna miliarda ľudí. Podrobnosti tohto priebehu sa môžu zmeniť, ale celkový výhľad sa nemení. Predĺžte trvanie trendu ešte o nejaký čas a o pár tuctov generácií budeme hovoriť o populácii, ktorá sa zmestí do jedných jaslí.

Ani zďaleka nie je isté, že sa niečo z tejto predpovede splní. Čísla IIASA sú probabilistické projekcie pokusov o identifikáciu pravdepodobných procesov postihujúcich populačný rast. „Aj tak však nie sme si nijako istí, aká veľká bude populácia v určitom čase v budúcnosti,“ vraví demograf Wolfgang Lutz. „Vo všetkom je veľa neistoty.“ No diskusia je potrebná a užitočná, lebo zamerať sa na problém preľudnenosti úzkoprso by mohlo mať katastrofálne dôsledky – pozri čínsku politiku jedného dieťaťa. (Žiaľ, autor neuvádza podrobnosti tejto katastrofy a ani v literatúre som sa o nich nedočítal. – p.p.)

Jedna z najspornejších otázok je, či ostanú miery pôrodnosti vo vyspelých štátoch nízke. Najčerstvejšia predpoveď Spojených národov z roku 2010 uvádza scenár, podľa ktorého sa štáty s nízkou pôrodnosťou vrátia k pôrodnosti okolo 2,0, čo znamená populáciu 10 miliárd, ktorá by eventuálne ostala stabilná. Niet dôvodu predpokladať, žeby sa miery pôrodnosti správali týmto spôsobom – žeby existovala vrodená tendencia dvojíc mať matematicky stabilne 2,1 pekné deti. Naopak, ľudí to ženie mať ohromný počet detí (ako mávali počas väčšej časti doterajšej ľudskej histórie a dosiaľ majú v najslabších, vojnami pustošených afrických štátoch), alebo ich majú príliš málo. Vieme, ako stlmiť nadmerný populačný rast – stačí vychovávať dievčatá. Druhý problém je oveľa ťažší: Nikto zatiaľ nevymyslel istý spôsob, ako zvýšiť pôrodnosť v štátoch, v ktorých implodovala. Singapur povzbudzoval občanov k rodičovstvu temer 30 rokov aj s ponukou až 18 000 $. Pôrodnosť? Mizivých 1,2. Keď Švédsko začalo ponúkať váhavým rodičom štedrú podporu, počet pôrodov vzrástol, ale veľmi skoro klesol a po rokoch kolísania je dnes 1,9 – veľa pre Európu, ale pod úrovňou náhrady.

Nevyhnutnosť demografického prechodu zaručuje jeden jav: výchova. Jedna z prvých vecí, ktorú robia štáty pri štarte svojho rozvoja, je výchova ich mládeže, vrátane alebo predovšetkým dievčat. To dramaticky zlepší veľkosť a kvalitu pracovnej sily. Zavedie to však do hry aj faktor výdavkov na deti. No v každom prípade budú mať školené ženy menej detí.

V rozvinutých štátoch sa deti stali obrazom preferovaného životného štýlu rodičovskej dvojice. Málokedy je prioritou maximalizácia pôrodnosti. Ja so ženou sme typický príklad. Ja mám 46 rokov, ona 39 a máme dvoch drobcov. S deťmi sme čakali tak dlho, ako sme len mohli a investovali sme do svojich kariér, tešiac sa z príjemností, ktoré sme pritom mali. Keby sme teraz chceli ešte ďalšie dieťa, naše starnúce telá by nám to práve ešte dovolili. Nemáme však v úmysle pokúsiť sa o to. Hoci zbožňujeme našich chlapčekov, je s nimi dosť práce a sú sakramentsky nákladní. Väčšina našich priateľov má tiež jedno alebo dve deti a ako my sa pozerajú na plán mať tri alebo štyri deti ako na plán bežať ultramaratón alebo preplachtiť oceán – sú to obdivuhodné podujatia, ale len pre zasvätených.

Opísaný postoj môže urobiť pre Homo sapiens to, čo pre dinosaurov urobil asteroid. Ak sa má ľudstvo zachovať, potom musí byť počet dvojíc s tromi alebo štyrmi deťmi sústavne vyšší ako počet dvojíc rozhodnutých pre jedno alebo žiadne dieťa. Číslo 2,0, pre ktoré sme sa so ženou rozhodli, je slušná snaha, ale mohli by sme urobiť aj viac. Sme egoistickí? Alebo len racionálni? Som si istý, že budúce generácie nás budú posudzovať podľa tohto rozhodnutia. Za predpokladu, že nejaké budú.

Prameň: Jeff Wise, About That Overpopulation Problem, Slate, 9. 1. 2013.

tags , , ,

1 Comment to O depopulačnom probléme z druhej strany

Adam
March 13, 2016

Neviem to iste, ale mozno autor mysli tou katastrofou politiky jedneho dietata nevyvazeny pocet chlapcov a dievcat.
Pricom spolocnosti s pocetnou prevahou muzov su nasilnejsie a aj politicky menej stabilne. Je tomu tak preto, lebo populacia mladych muzov bez moznosti ventilovat svoju (sexualnu) energiu ma sklon k agresivnemu spravaniu ustiacemu do nepokojov, revolucii a vojen.
Z toho isteho dovodu nie je pre Europu celkom ziaduce prijimat utecencov-muzov. Vo Svedsku uz vdaka jeho proimigrantskej politike prevysil pocet chlapcov v sledovanom veku pocet dievcat toho isteho veku, myslim ze islo o priblizne 16-17 rocnych

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu