Fukušima: Tokio bolo na pokraji jadrovej katastrofy, pripúšťa vtedajší premiér
Tuesday, 8 March 2016 | Zošity humanistov č. 107
Andrew Gilligan
Piaty rok po katastrofálnom cunami pripúšťa vtedajší premiér, že Japonsko bolo na hrúbku cigaretového papierika od nukleárnej katastrofy, ktorá si mohla vyžiadať evakuáciu 50 miliónov ľudí – ale kam? V interview pre denník The Telegraph opisuje Naoto Kan paniku na najvyšších vládnych miestach.
Vraví, že uvažoval o evakuácii Tokia a iných miest v okruhu 160 míľ a o vyhlásení stanného práva, ako sa stalo pri zemetrasení v Kanto v roku 1923 (142 000 mŕtvych). To by bolo bývalo horšie ako porážka vo veľkej vojne.
Priznal, že bol zdesený, keď nedostával spoľahlivé informácie od Tepca, operátora elektrárne, ani od hlavného vládneho bezpečnostného technika, Nobuaki Terasaka. Ďalší člen krízovej skupiny bol minulý týždeň obžalovaný z nedbanlivosti pri svojej činnosti v čase katastrofy.
Zemetrasenie sily 9,0 vyvolalo gigantické cunami s vlnami výšky 40 metrov, ktoré sa prevalili cez ochranné valy, zaliali kontrolné priestory a vyradili z činnosti chladiarenské systémy jadrového reaktora.
Bez chladenia došlo k roztaveniu rádioaktívnych palivových tyčí v troch zo šiestich reaktorov. Vznikajúci vodík vybuchoval a rádioaktivita unikala do ovzdušia. Keby sa boli roztavili palivové tyče vo všetkých 6 reaktoroch, bola by katastrofa iste zasiahlo aj Tokio. Manažér Masao Yoshida spomína, že vtedy uvažoval zo zúfalstva o rituálnej samovražde harakiri. Situácia bola zachránená, keď sa do chladenia reaktorov začala pumpovať morská voda.
Hoci sa vo Fukušime nevyskytli prípady okamžitej smrti po ožiarení, evakuovaných bolo takmer 400 000 ľudí. Väčšina z nich sa dosiaľ nevrátila do svojich domovov. Ďalšie stotisíce ušli v panike a provincia Fukušima prestala na roky fungovať. V okruhu 20 km sa dnes rozprestiera zakázaná zóna, kde až na pár výnimiek pre starých ľudí nesmie nikto bývať.
Jadrová príhoda ešte stále pokračuje. V reaktoroch 2 a 3 ostali palivové tyče na mieste a každý deň uniká trhlinami v rúrach malé množstvo rádioaktívnej vody, nech Tepco vraví, čo chce.
Pán Kan vraví, že Fukušima urobila pri ňom obratom o 180° z priaznivca presvedčeného oponenta:
„Treba vidieť vzťah medzi rizikom a osohom. Roztavenie jedného jadra môže zapríčiniť zničenie celej továrne a to je, hoci nepravdepodobné, príliš veľké riziko.“
Naoto Kan stratil post premiéra ešte v roku 2011. Vytýka sa mu, že osobnou návštevou rozptyľoval záchrannú čatu a že neporozumel požiadavke Tepca prepustiť niektorých zamestnancov, ale si myslel, že išlo o prepustenie všetkých. Nezávislé vyšetrovanie však potvrdilo, že ponechať „50 Fukušimských“ na ich nebezpečných postoch bolo pre ďalší priebeh krízy vitálne dôležité a bolo dielom pána Kana.
Kan kritizuje svojho nástupcu Šinzo Abeho, že reštartuje niektoré japonské jadrové elektrárne, ktoré všetky boli v dôsledku udalostí odstavené; vravi:
„Japonsko sa nepoučilo a zatvára oči pred rizikom druhej katastrofy.“
A zúčastňuje sa protestných demonštrácií proti znovu otváraniu jadrových elektrární.
„Medzi vládnou politikou a prianím verejnosti je otvorený spor. Urobili sa síce ochranné opatrenia proti cunami, ako zvýšenie ochranných valov, ale si myslím, že to nie je dosť. Nesmieme stavať jadrové elektrárne v oblastiach, kde je postihnuteľná populácia. Ak sa Japonsko zaobišlo bez jadrovej energie štyri roky, išlo by to aj dlhšie.“
Policajné vyšetrovanie, ktoré viedlo nedávno k obžalobe p. Katsumatu a dvoch ďalších manažérov Tepka, zistilo, že títo ľudia už od júna 2009 vedeli o zraniteľnosti továrne okrem iného zemetrasením a záplavou pri cunami, ktoré obidve sa v oblasti vyskytujú, ale napriek tomu nezaviedli ochranné opatrenia. Fukušimská jadrová katastrofa sa preto vedie v štatistike ako „človekom zapríčinená katastrofa“.
Prameň: Andrew Gilligan, Fukushima: Tokyo was on the brink of nuclear catastrophe, admits former prime minister, The Telegraph, 4. 3. 2016 a Fukushima: Tokyo was on the Brink of Nuclear Catastrophe, Admits Former Prime Minister, LewRockwell.com, 7. 3. 2016.
Zatiaľ bez komentárov.
Pridaj komentár
Rubriky
Linky
Hľadaj
Nové komentáre
- Education • Photo Restoration • 25 • Mamička • University | Gabriel Dusil • Time Is Relentless on Hrudka František – životopis
- Dotĺklo srdce humanistu – Humanisti.sk on Rastislav Škoda
- Lemmy on Dotĺklo srdce humanistu
- Lemmy on Matrikoví katolíci sa vyfarbujú
- Klerikom nevadí, že sú financovaní komunistickým zákonom – Humanisti.sk on Zakázané ovocie – Etika humanizmu (Úvod)
- Katolícky kňaz Marek Orko Vácha a jeho primitívne názory na ateistov – Humanisti.sk on Duch ateizmu
- Poznámky ku knihe „A opýtala sa HMOTA: Prečo som?“ – Humanisti.sk on Neinteligentný dizajn
- Poznámky ku knihe „A opýtala sa HMOTA: Prečo som?“ – Humanisti.sk on Darwin a dizajn (Správa z konferencie)
- Poznámky ku knihe „A opýtala sa HMOTA: Prečo som?“ – Humanisti.sk on Dialóg vedy a viery je bolestivý
- Zomrel Victor John Stenger – Humanisti.sk on Objavila veda Boha?
- Lemmy on Nebo neexistuje; to je rozprávka
- Dr. Jozef Tlamka on Nebo neexistuje; to je rozprávka
- Pápež sa hlboko mýli! – Humanisti.sk on Kniha „Zakázané ovocie: Etika humanizmu“ na internete
- emheh on Nehorázne prirovnanie
- emheh on Svet potrebuje depopuláciu – aj Slovensko