Kresťanstvo a humanizmus

Saturday, 23 April 2016 | Zošity humanistov č. 108

Bert Thompson

Úvod

„Absolútnu pravdu má len jedna trieda ľudí – trieda absolútnych bláznov.“ Tieto ostré slová vyslovil Ashley Montagu, slávny evolucionista/humanista Princetonskej univerzity v r. 1981. Chcel tým povedať, že v najlepšom prípade je pravda relatívna a kto tvrdí niečo iné, musí byť zaradený medzi bláznov. Montaguov spôsob myslenia prevzali od neho aj iní myslitelia. Napríklad sir Julian Huxley povedal: „Musíme byť pripravení opustiť predpoklad existencie boha a to, čo s ňou súvisí, ako sú božie zjavenia a nemeniteľné pravdy. Nadprirodzený pohľad na ľudský údel sa musí zmeniť na pohľad naturalistický.“ (1965).

Prečo robia ľudia takéto konštatovania? Zdá sa, že odpoveď sa skrýva v rastúcom postoji „najvyššej sebestačnosti“ človeka, prejavujúcej sa pálčivou túžbou „odpútať sa od ťaživej väzby na Boha“. Harvardský paleontológ George Gaylord Simpson to povedal takto:

„Človek je sám vo vesmíre ako jedinečný produkt dlhého, nevedomého, neosobného, materiálneho procesu, spojeného s jeho jedinečnou chápavosťou a možnosťami. Vďačí za ne len sám sebe a len sám sebe je zodpovedný. Nie je výtvorom neurčitých nekontrolovateľných síl, ale je sám sebe svojím majstrom. Môže a musí sám rozhodnúť o svojom osude a sám ho riadiť.“ (1953).

Ako ozvena sa ozval aj Richard Leakey:

„Bezo sporu je ľudstvo špeciálny jav, a v mnohom ohľade až príliš špeciálny… Sme v štádiu kritickej potreby hlbokého uvedomenia si, že bez ohľadu na to, nakoľko sme špeciálni ako zvieratá, stále sme súčasťou veľkej rovnováhy v prírode… Počas pomerne krátkeho času vykul evolučný tlak mozog, schopný ďalekosiahleho poznania živej a neživej matérie: plody intelektuálneho a technologického úsilia za ostatnej štvrtiny 20. storočia nám poskytujú náznak toho, čoho je schopná ľudská myseľ. Jej potenciál je ohromný, temer nekonečný. Ak chceme, dosiahneme virtuálne všetko.“ (1977).

Je však toto jediná (alebo dokonca hlavná) príčina pre „odhalenie Boha“ v prospech jedného čisto ľudského hľadiska? Nie. Nejde len o to, že človek je presvedčený, že je toho schopný sám, hoci už to by ako také bolo dosť zlé. Ide skôr o postoj, o ktorom apoštol Pavol písal v liste Rimanom (1, 28) a spomínal tých, „čo si nevedeli vážiť poznanie Boha“. Má to do činenia s tými, „čo božiu pravdu vymenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi“ (Rim 1, 25). Je to zámerné rozhodnutie človeka nemať v hlave alebo v živote Boha a nahradiť ho niečím – hocičím – iným nie božským a nie nadprirodzeným. Je to sústredená snaha uniknúť konečnej zodpovednosti a namiesto nej nájsť cestu, ako umožniť každej osobe „robiť si svoje veci“. Vo svojom článku Spoveď zasľúbeného ateistu k tomu Aldous Huxley napísal:

„Mal som motívy, aby som si neprial, žeby svet mal nejaký zmysel; dajme tomu, že ho nemal a bez ťažkostí bol schopný nájsť uspokojivé príčiny pre tento predpoklad… Filozof, ktorý nenachádza zmysel v existencii sveta, sa nezaoberá len čistou metafyzikou. Mal by aj dokázať, že niet platnej príčiny, prečo osobne nemôžu urobiť to, čo by chcel… Pre mňa samého a iste aj pre väčšinu mojich súčasníkov bola filozofia bezzmyselnosti sveta predovšetkým problémom oslobodenia. Priali sme si naraz oslobodenie od určitých ekonomických a politických systémov a oslobodenie od istého systému morálnosti. Mali sme námietky proti morálke, pretože obmedzovala našu sexuálnu slobodu.“ (1966).

Konštatovania tohto typu poukazujú na absolútne rozhodnutie niektorých ľudí žiť bez Boha, nech to stojí čokoľvek. V tejto situácii je ťažko nepripomenúť si tých, o ktorých apoštol Pavol hovorí k Efezanom (2, 11), že sa nachádzajú v postavení tých, čo „už nemajú nádej a bez Boha stoja vo svete“. Takéto myslenie je zvrátený produkt čohosi, čo sa nazvalo „prázdnotou humanizmu“! (Stearsman, 1981).

Princípy humanizmu

Neostáva nič pre predstavivosť, ak ide o zásady humanizmu. Je to systém myslenia, ktorý bol dobre a tak často definovaný, že sa dá ľahko rozumieť jeho cieľom, snahám a učeniu. V roku 1933 a potom o štyridsať rokov v roku 1973 humanisti uložili svoje krédo do Humanistického manifestu I a Humanistického manifestu II. Humanizmus je nielen systém myslenia, ktorý zvýrazňuje dôležitosť ľudí. Je skôr jemným, odzbrojujúcim a sofistikovaným spôsobom, ako vysloviť „ateizmus“. Humanistický manifest II to vraví jasne: „Ako neteisti začíname s ľuďmi a nie s Bohom, s prírodou a nie s božstvom… Ako ľudia sme zodpovední za to, čo sme a čo budeme. Nezachráni nás nijaké božstvo; zachrániť sa musíme sami.“ (1973).

Humanistický manifest I sa skladá z 15 téz, pokrývajúcich také oblasti, ako je etika, náboženstvo, pôvod človeka a jeho osud atď. Podpísali ho muži ako medzi inými R. Lester Mondale, brat bývalého viceprezidenta USA Waltera Mondala, americký vychovávateľ a filozof John Dewey. Humanistický manifest II obsahuje 17 téz pod 5 hlavičkami: náboženstvo, etika, jednotlivec, demokratická spoločnosť a svetová komunita. Podpísal ho rad významných ľudí zo skoro každej oblasti spoločenského života, medzi inými Linus Pauling, Isaac Asimov, Francis Crick, Julian Huxley, Antony Flew, Corliss Lamont a Kai Nielsen. V predslove sa konštatuje: „Tak ako v roku 1933, humanisti aj dnes veria, že tradičný teizmus, osobitne viera v Boha, ktorý vypočúva modlitby, miluje ľudí a stará sa o ich potreby, je nedokázaná a z módy vyjdená viera.“ (1973).

Humanisti si vzali „na mušku“ Boha, náboženstvo, nadprirodzeno, evanjeliá a zamýšľajú „zasiahnuť ich tak, že zahynú“. Pozrime sa, napríklad, na to, čo povedal Kai Nielsen, humanistický filozof a vydavateľ časopisu Humanist Magazine:

„V kultúrach, ako je naša, je náboženstvo veľmi často cudzie spôsobu života intelektuálov. Žijeme v ére po Osvietenstve a ťažko nám padne brať náboženstvo seriózne. Už jeho koncepcia nám pripadá fantastická… Čudujeme sa, ako môže niekto uveriť, že ktosi osobne stretol Boha; že veria, že niekto zakúsil konverziu v dôsledku ‚mystického stretnutia s Bohom‘, takže sa znovu narodili v znamení Ducha svätého. Také niečo potvrdzuje ľudskú iracionalitu a chýbanie zmyslu pre realitu.“ (1977).

Posolstvo humanizmu je jasné. Tí, čo prijímajú Boha, jeho syna, jeho svet a jeho spasenie, „stratili zmysel pre realitu“, sú „iracionálni“ a „nerozumní“. Nejde o zlé chápanie humanizmu, toho, čo tento učí, alebo čo dúfa dosiahnuť. Humanistický manifest II je veľmi špecifický o početných dôležitých bodoch. Všimnite si, napríklad, komentáre humanistov o náboženstve:

„My však naopak veríme, že tradičné, dogmatické či autoritárske náboženstvá, ktoré kladú zjavenia, Boha, obrady alebo vieru nad ľudské potreby a skúsenosti, robia zlú službu ľudskému druhu. Každá výpoveď o prírode musí prejsť testom vedeckého dôkazu, no podľa nášho názoru dogmy a mýty tradičných náboženstiev to nedokážu… Dôkazy pre vieru v existenciu nadprirodzena považujeme za nedostatočné; nadprirodzeno je pre nás alebo bezo zmyslu, alebo nemá význam pre otázku prežitia a splnenia túžob ľudskej rasy… Sľuby spásy alebo hrozby večného zatratenia sú aj iluzórne, aj škodlivé. Odvádzajú našu pozornosť od súčasných problémov, od seba aktualizácie, od nápravy sociálnych krívd. Moderná veda zbavuje dôveryhodnosti historické koncepcie typu ‚duch v stroji‘ alebo ‚od tela oddeliteľná duša‘. Veda dokazuje, že ľudský druh je výsledkom pôsobenia prírodných evolučných síl. Pokiaľ vieme, celá osobnosť človeka je funkciou aktivity biologického organizmu v sociálnom a kultúrnom kontexte. Niet uveriteľných argumentov pre názor, že život prekoná telesnú smrť.“ (1973).

Nasledujúce výpovede sú reprezentatívne pre humanistické názory o etike:

„…tvrdíme, že morálne hodnoty majú svoje zdroje v ľudskej skúsenosti. Etika je autonómna a situačná, nepotrebuje teologické alebo ideologické sankcie. Etika vyplýva z ľudských potrieb a záujmov. Popierať to narúša celý základ života. Ľudský život má zmysel, pretože môžeme tvoriť a rozvíjať svoju budúcnosť. Pretrvávajúce témy humanizmu sú životné šťastie a kreatívna realizácia ľudských potrieb a túžob, individuálne alebo v zdieľajúcom kolektíve. Snažíme sa o dobrý život, tu a teraz. Cieľom je obohacovať si život napriek znehodnocujúcim silám… Rozum a inteligencia sú najúčinnejšie nástroje ľudstva. Niet za ne náhrady: ani viera, ani vášeň na to nestačia. Pri riešení ľudských problémov je potrebné kontrolované používanie vedeckých metód, ktoré prerábajú prírodné a sociálne vedy od renesancie.“ (1973).

Nakoniec sa pozrime na komentáre k „sexuálnej slobode“

„V oblasti sexuality veríme, že netolerantné postoje, kultivované často ortodoxnými náboženstvami a puritánskymi kultúrami, nezaslúžene potláčajú sexuálne správanie. Práva na kontrolu rodičovstva/pôrodnosti, potrat a rozvod by sa mali uznať. Hoci neschvaľujeme zneužívacie a ponižujúce metódy sexuálneho prejavu, nechceme ani zakazovať, zákonom alebo sociálnymi sankciami, sexuálne správanie medzi súhlasiacimi dospelými. Početné variácie sexuálneho hľadania sa nemajú považovať ako také za ‚zlé‘. Bez toho, že by sme sa vyjadrovali k nezmyselnej permisívnosti a bezuzdnej promiskuite, civilizovaná spoločnosť má byť tolerantná. Ak neuškodia iným, má byť jednotlivcom dovolené prejavovať svoje sexuálne sklony a žiť svoj život tak, ako si prajú. Prajeme si kultiváciu rozvoja zodpovedného prístupu k sexualite. Ľudia nesmú byť využívaní ako sexuálne objekty a ich intimita, citlivosť, rešpekt a čestnosť v osobných stykoch musia byť zachované. Morálna výchova detí aj dospelých je dôležitou cestou rozvoja osobnosti a sexuálnej dospelosti.“ (1973).

Toto sú v skratke princípy humanizmu. Sľuby spásy sú „iluzórne a škodlivé“, etika je „situačná“ a sexuálna aktivita medzi „súhlasiacimi dospelými“ je prijateľná bez ohľadu na to, o koho alebo o čo ide. To znie ako propaganda pre heslo „Hriech je milý“ (v origináli je to rým „Vice is nice“). Podľa humanizmu je prijateľný potrat, eutanázia, homosexualita a padá dokonca aj „posledné tabu“ – incest. Jeden autor to komentoval: „Ľudstvo sa síce nevyvinulo z beštií, ale humanizmus iste klesol na ich úroveň.“ (Jones 1981).

Mnohí ľudia jednoducho nevedia, že humanizmus bráni také veci. Mnohí nevedia, že humanizmus má svoj vlastný systém kozmológie, soteriológie (náuky o spáse), etiky a dokonca eskatológie (náuky o konci sveta alebo ľudstva) – a všetky sú v priamej opozícii voči Biblii. Ako má na takéto učenie odpovedať kresťanstvo?

Kresťanstvo a humanizmus

Dôležité je pochopiť, že kresťan nemôže byť humanistom. Existujú takí, čo o sebe vravia, že sú „kresťanskí humanisti“ alebo „religiózni humanisti“. No humanizmus a kresťanstvo nie sú zlučiteľné. Paul Kurtz, bývalý vydavateľ časopisu The Humanist, sa zaoberal týmto problémom a uzavrel: „V žiadnom čestnom prípade sa nemôže tento výraz použiť pre niekoho, kto ešte stále verí v Boha ako prameň a Stvoriteľa vesmíru. Výraz kresťanský humanizmus možno použiť len pre tých, čo sú ochotní pripustiť, že sú ateistickí humanisti. Iste sa to netýka Bohom intoxikovaných veriacich.“ (1973). Humanistický autor Corliss Lamont išiel tak ďaleko, že napísal: „Pri čítaní Nového zákona vidíme zreteľne, že jeho teológia úplne protirečí humanistickému svetonázoru.“ (1977).

Humanizmus a kresťanstvo sú dva navzájom sa vylučujúce diametrálne odlišné vieroučné systémy. Humanizmus konštatuje, že hmota je večná, že nieto Boha, že človek a jeho prostredie sú výsledok evolučných síl, že etika je situačná, že nikto nemá absolútnu pravdu, že niet života po smrti, že pojem spásy je iluzórny a škodlivý, že najdôležitejšou vecou vo vesmíre je človek, že človek nemá dušu, že neexistuje nebo alebo peklo atď.

Kresťanstvo učí pravý opak týchto vecí. V Biblii je často reč o večnom Bohu, ľudskej nesmrteľnej duši, o nebi a pekle, o sľúbenej a plánovanej spáse, o absolútnej povahe pravdy, o morálke, založenej na objektívnom štandarde atď. Humanisti zlyhali pri snahe pochopiť jednu z najväčších právd: tú, že strach pred Pánom je aj „začiatok poznania“, aj „začiatok múdrosti“. (Prísl 1). Pravá múdrosť je len v Kristovi (1 Kor 1). Len on je cesta, pravda a život a k Otcovi sa dá prísť len jeho prostredníctvom. (Ján 14). Jeho pravda nás urobí slobodnými (Ján 8, 32) a ochráni pred „filozofiou a sklamaním v tradícii mužov“, ktoré sú schopné nás zničiť. (Kolos 2, 8).

Je to kresťanský systém, ktorý stavia človeka na jeho pravé miesto vo vesmíre – ako špeciálne stvorenú bytosť (Gen 1, 26), ktorá stojí len o málo nižšie ako anjeli (Žalm 8,4). Človek nie je „vonku z blata“, ako vravia humanisti, ale je „dolu z neba“. Okrem toho kresťanstvo správne učí, že etika nie je situačná, ale vždy sa musí zakladať na božom slove , v ktorom nachádzame „všetko, čo sa týka života a zbožnosti“ (2 Pet 1, 3). Etický systém biblie ani zďaleka nie je situačný, ale je riadený zjaveniami, ktoré zaobstaral Stvoriteľ. V textoch, inšpirovaných Bohom, sú časté zákazy mnohých veci, ktoré schvaľujú humanisti (rozvod, homosexualita, mimomanželská a predmanželská sexuálna aktivita atď.) (1 Kor 6, 9 – 19; Rim 1, 26 – 32; Mat 5, 27; Mat 19, 9; Gen 2, 24 atď.).

Boh často znehodnocuje múdrosti, ktoré si človek veľmi cení (1 Kor 3, 19 – 21; 2, 6; 1, 19 – 21). Biblia nás nabáda, aby sme sa často modlili (1 Tes 5, 17), uistení, že nás náš Boh vypočuje (Mat 7, 7 – 8). Toto humanizmus popiera. Biblia nás varuje pred „priateľstvami so svetom, ktoré sú nepriateľstvom voči Bohu“ (Jak 4, 4) a sľubuje nám miesto toho „bohatú pastvu“ (Ján 10, 10) prostredníctvom Krista. Ježiš sľubuje večný život tomu, kto zachováva vernosť Bohu. (Ján 17, 3; Mat 10, 32 – 33; Ján 14, 1 – 3, 23 – 24).

Záver

Prečo nachádzame svet v takom stave, ako je dnes? Tim LaHaye má v knihe The Battle for the Mind (Boj o myseľ) túto odpoveď: „Súčasná spoločnosť je v stave morálneho úpadku nie pretože Američania majú radi degeneráciu, ale pretože vplyv humanizmu na našu kultúru bol väčší ako vplyv cirkvi.“ (1980).

Kristus povedal: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je nanič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali. Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mat 5, 13).

Boží ľud má podporovať to, čo je dobré a stavať sa proti tomu, čo je zlé. Keď to robíme, dávame príklad všetkým okolo nás, aby videli. Musíme sa postaviť proti humanizmu, pretože jeho učenie sa prieči učeniu božieho slova. Musíme pochopiť a pomôcť iným pochopiť bláznovstvo ľudskej „múdrosti“, ako sa nachádza v humanizme.

Pretože je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem. Kdeže je múdry? Kde je zákonník? A kde je mudrák tohto veku? Neobrátil Boh múdrosť tohto sveta na bláznovstvo? Lebo keď svet v božej múdrosti nepoznal svojou múdrosťou Boha, zapáčilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom ohlasovania.“ (Kor 1, 19 – 21).

Ľudská múdrosť odvádza od Boha, ak sa nezakladá na biblickom zjavení, ak nie je ním vedená a strážená. Ľudská múdrosť je vo vojne s Bohom (Rim 8, 7) a je bláznovstvom, pokiaľ sa týka Boha (1 Kor 3, 19 – 20). Kresťania musia odmietnuť humanizmus a pomáhať druhým urobiť to isté.

Prameň: Bert Thompson, Christianity and Humanism (Kresťanstvo a humanizmus), Apologetics Press, 2001.

Poznámka prekladateľa: Bert Thompson, Ph.D. je biológ, mikrobiológ a zatvrdilý kreacionista; 25 rokov bol riaditeľom Apologetic Press. Jeho publikácie obsahujú štandardné kačice kreacionistov, napr. dovolávanie sa 2. termodynamického zákona a ľudských stôp v horninách, starých stá miliónov rokov. Takýto vedec lifruje to, čo sa od neho očakáva – ešte v 80-tych rokoch napísal knihu The Truth About Human Origins (Pravda o pôvode ľudí). Dôsledne používa výraz humanizmus v zmysle ateizmu, čo asi zbytočne rozčertí p. C., veriaceho na nebo a peklo.

tags , , , , , , , , ,

1 Comment to Kresťanstvo a humanizmus

Lemmy
April 24, 2016

Kreacionista Bert Thompson tvrdí:

„Humanizmus konštatuje, že hmota je večná.“

Kde, v akej publikácii? Alebo kto to konštatuje?

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

Nové komentáre

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu