Štyri oblasti, kde ateizmus zlyháva (a môže si situáciu polepšiť)

Friday, 12 August 2016 | Zošity humanistov č. 109

Adam Lee

Príliš často sme zlyhali pri rozpoznaní svojich vlastných slepých škvŕn na videné vecí. Tu je pár návrhov na cestu vpred.

Zrodené v tieni 11. septembra 2001 vzalo si hnutie nového ateizmu za úlohu bojovať proti náboženským dogmám a varovať pred nebezpečenstvami neprevereného fundamentalizmu. Táto komunita moderných nevercov zaznamenala niekoľko významných víťazstiev: Ateisti neúnavne bojujú za skutočne sekulárny štát, kde žiadne náboženstvo nebude pred zákonom zvýhodnené a nikto nebude poškodený, ak si vystačí bez náboženstva. Ako vždy podporujú vedu a zamietajú nebezpečne iracionálne ideológie, ako napr. zapieranie klimatickej zmeny. Upozorňujú na zlá totalitných teokratických režimov kdekoľvek na svete. Vždy zastávajú absolútne právo jednotlivca opustiť kruté, utláčajúce, patriarchálne náboženstvo a žiť slobodne. Sami si volia životné hodnoty a zmysel života.

Žiadne hnutie nie je bez chýb a ateistické spoločenstvo osobitne vykazovalo poľutovania hodnú tendenciu opakovať tie isté chyby opäť a opäť. Príliš často unikli našej pozornosti slepé škvrny nášho zorného poľa: zbytočne sme si odcudzovali možných spojencov a blúdili sme po cestách, ktoré nás nerobili tak vplyvnými, ako sme mali byť.

Tu sú 4 najväčšie chyby, ktorých sa ateisti dopúšťajú, ako aj návod, čo sa dá robiť lepšie.

1. Rozličnosť a vkľúčenie (integráciu) berte vážne. Ateistické idey korenia v bielej, prevažne mužskej populácii hornej triedy. Opäť a opäť sa stretávajú tie isté tváre, a to či už vo výboroch vplyvných sekulárnych organizácií alebo ako rečníci na ateistických konferenciách, resp. autori aktuálnych úvodníkov. Príliš často sa „všetko bieli“ alebo „samí muži“ považuje za nehodné zmienky.

Presvedčivým príkladom je prípad Ashley Millerovej, ktorá oslovila organizátorov tohoročnej Rally rozumu vo veci chýbania diverzity na zozname prednášajúcich. Dostala krátku odpoveď, v ktorej sa konštatovalo, že diverzite sa učinilo zadosť, keďže jeden biely rečník „bol vychovaný ako Žid“ a druhý „je homosexuál“. Organizátori túto odpoveď veľmi skoro stiahli z obehu a sľúbili polepšenie. Tento prípad ukazuje, že vkľúčenie má byť vedomá a premyslená prioritná akcia a nie nápad po čine. Tu sa ukazuje, prečo máme myslieť na ženy, menšiny a ľudí, ktorí majú inakšiu životnú skúsenosť ako tí, čo robia výber.

Ako som napísal inde: „Nemá to nič do činenia s faktom, že určití ľudia s tou istou farbou kože majú tajnú možnosť komunikácie, ktorú nemajú iní, alebo že existujú určité kvóty diverzity. Súvisí to však s faktom, že ľudia, ktorí nevyrástli v spoločenstve ako toto a nikdy nepocítili jeho sociálne tlaky, pravdepodobne nebudú mať dobré rady pre tých, čo ešte stále sú v tých situáciách a chcú uniknúť zlu. Na druhej strane rovnice sa pozri na veci zo stanoviska takých, čo ešte stále žijú v tom prostredí . Ak sa pozrú na ateistické hnutie a vidia len biele tváre, môžu z toho uzatvárať, že ani jeden člen ich spoločenstva sa od týchto ľudí nedočkal pomoci a nenašiel medzi nimi bezpečný prístav; to ich môže odradiť od čo aj len pomýšľania na pokus.“

2. Venujte viac pozornosti javu spravodlivosti. Ateistické organizácie sa tradične zameriavajú na úzko definovaný rad záujmov: kontrovanie obrancom náboženstiev, odhaľovanie nadprirodzených tvrdení, obrana odluky cirkví od štátu, možno aj obrana LGTB. No hoci sú to hodnotné záujmy, mohli by sme robiť ďaleko viac.

Skepticizmus je príliš mocná zbraň, než aby sa mal používať len na triviálne odhaľovanie myšlienok typu homeopatia, panenské narodenie alebo veľká laba/snežný muž. Sú väčšie a na dôsledky bohatšie javy, pri ktorých už zdedené vedomosti stačia na skeptické preverenie. Znižuje náš prebujnený väzenský systém výskyt zločinov, alebo by sme boli bezpečnejší, keby sme sa viac venovali rehabilitácii ako zatváraniu previnilcov? Akú rolu hrá neuvedomelá chronická podreprezentácia žien a farebných jedincov vo vedúcich postaveniach? Sú rodové role biologicky vrodené alebo len naučené? To všetko sú oblasti, kde má skeptik čo povedať.

Aj na čisto pragmatickej úrovni budú ateistické víťazstvá hluché, ak neprispejú k zlepšeniu ľudských životov. Nič nepomôže vyhrať súdny spor o neprípustnosti propagácie kreacionizmu na hodinách biológie, ak je štátna škola na spadnutie a chýbajú jej finančné prostriedky na opravu. Nič sa nedosiahne odstránením tabúľ s desatorom z parkov pri súdnych budovách, ak tieto súdy ďalej udržujú nespravodlivý právny systém, pri ktorom sú farební ľudia častejšie zatýkaní, obžalúvaní a odsudzovaní ako ich bieli spoluobčania. Aj najmocnejší filozofický argument proti náboženstvu bude sotva niečo znamenať pre chudobného, utláčaného a hladného človeka, ktorý má malú nádej, že sa niečo v jeho živote ešte zmení na lepšie a vierou v posmrtný život nemá čo stratiť.

Ako zdôraznila Sikivu Hutchinsonová, nech zapríčiňujú akékoľvek škody, cirkvi sú často jediným poskytovateľom životne dôležitých služieb v zoslabnutých spoločenstvách, či sú to už polievkové kuchyne, zaškolovacie programy alebo dokonca poskytovanie miesta pre politické organizovanie sa. Ak ateistické hnutie potlačí vieru týchto cirkví, ale ani sa nepokúsi nahradiť ich spomenuté služby, sme horší ako neužitoční.

Najlepšie, čo môžeme urobiť, je organizovať viac misií s poslaním sociálnej spravodlivosti v mene ateizmu a humanizmu, ako je napríklad poslať čistú vodu do Flintu v Michigane, kde ju chudobné rodiny nemajú k dispozícii (pozri v internete), financovať vyššie vzdelanie pre prvého člena farebného spoločenstva alebo vyslať pomocnú akciu pri prírodnej katastrofe niekde vo svete. Bežní skeptici odmietnu tento návrh ako „príliš spornú akciu“, ale ak naše činy nezlepšia životy biednych ľudí na tomto jedinom svete, ktorý máme, kto či čo to urobí?

3. Odmietajte násilie a militarizmus. Hoci ateisti ako celok sú jeden z najprogresívnejších volebných blokov, trvale je nešťastnou záhadou histórie, prečo niektorí prominentní ateisti sú agresívnymi zástancami neokonzervatívnej zahraničnej politiky USA, ktorá volá po ovládnutí moslimských štátov bombardovaním a inváziami. Hoci je náboženský terorizmus skutočnou hrozbou pre svet, príliš mnohí ateisti nevidia naň inú odpoveď ako ešte viac násilia.

Typickým príkladom je tu zosnulý Christopher Hitchens, brilantný a smelý spisovateľ, ktorého však navždy zafarbila invázia Georgea W. Busha do Iraku; pri mnohých príležitostiach ju entuziasticky podporoval. Druhým príkladom je Ayaan Hirsi Ali, utečenka zo Somálska, ktorá konvertovala z islamu a dotiahla to až na členstvo v holandskom parlamente. Jej bolestná minulosť je pochopiteľná, ale osvojila si xenofóbne predstavy o Západe vo vojne s islamom. Tretím, ale nie ostatným, je Sam Harris, autor komentárov o islame, ktoré ježia vlasy. Navrhol, aby bezpečnostné skrínery na letiskách zachycovali každého, čo „vyzerá, žeby mohol byť moslim“.

Všetci títo myslitelia sa oddali deštruktívnej fantázii, že nekonečné vojny a brutality, alebo všetko vidiace oko pozorujúceho štátu, sú spôsoby na zastavenie terorizmu a iných nebezpečných výrastkov fundamentalizmu. Isteže sa môžu vyskytnúť prípady, kde je jedinou voľbou vojenský zákrok, napríklad v sebaobrane alebo pri prevencii genocídy, kde je to ostatná možnosť. No boj proti džihádu a iným násilníckym ideológiám je nakoniec bojom ideí a nie zbraní. Vyhráme ho, len ak utíšime spev sirén o deštruktívnom fundamentalizme a sprostredkujeme ľuďom pocit, že majú zabezpečenú budúcnosť. To znamená, že musíme investovať do demokracie, do vzdelávania a do budovania štátu – miesto líškania sa korupčným vládcom alebo miestnym autokratom, sľubujúcim spoluprácu pri držaní ľudu v otroctve.

4. Naučte sa lepšie počúvať. Toto je kľúčový bod, do ktorého splýva všetko ostatné. Ak byť ateistom niečo znamená, je to presvedčenie, že neexistujú posvätné texty a neomylné dogmy. Každú myšlienku treba podrobiť previerke otázkami. Majúc stále na pamäti svoju ľudskú omylnosť musíme tvárou v tvár tomu, čo nevieme, zachovať pokoru a ochotu brať do úvahy neobyčajné perspektívy a nové informácie.

Sú však aj takí, čo si myslia, že už len tým, že sa stali ateistami, dokázali svoju vyššiu racionalitu a to ich oprávňuje o všetkom hlásať svoju mienku. Ešte horšie je, ak tento postoj sprevádza arogantná istota, že nemusia nikoho počúvať a od nikoho sa nič učiť, a to aj od takých, čo len nedávno prežili morálne dilemy, o ktorých sa im ani nesníva.

Protidávkou pre túto celkom lacnú istotu je počúvať názory, ktoré boli v minulosti umlčované alebo zatláčané na okraj spoločenského záujmu. Na rovnakom základe si prajeme, aby náboženská väčšina počúvala teraz nás. Pozrime sa, kto je pri moci a uvidíme, aké slabé a egoistické odôvodnenie dávajú dnešní lídri pre požiadavku, že si to zaslúžia. Pozrime sa bližšie na tých, čo si myslia, že môžu byť ukrutní, bigotní alebo násilní a preverme zdroje ich morálnosti. Pozrime sa na tých, čo zaobchádzajú s inými ľuďmi ako s nástrojmi na dosiahnutie cieľa a položme otázku, prečo si mnohí ľudia necenia rovnosť pre všetkých. Ak kladú ateisti tieto otázky druhým, mali by sa angažovať aj do previerky samých seba.

Treba si uvedomiť skutočnosť, že stať sa ateistom nie je koniec intelektuálnej púte, ale jej začiatok. Je to prvý krok k novým horizontom, kde sa o vašej viere nerozhoduje na základe chybných názorov dávnej minulosti, ale na základe neúnavnej slobodnej previerky. Ak sa stanete ateistom, vaším prvým inštinktom má byť čudovať sa, čo všetko ešte čaká na objavenie a koľko uctievaných ilúzií treba ešte odhaliť. Ak sa zbavíte náboženskej viery, ale naďalej zachovávate ostatné predsudky a klamstvá, ktoré všetci absorbujeme z menej ako racionálnej spoločnosti, potom ste len vymenili jednu formu dogmatizmu za druhú. Ak chcete ostať verný etike rozumu, musíte urobiť viac, ako len toto.

Prameň: Adam Lee, 4 Things the Atheist Movement Has Done Badly (and How to Do Them Better), AlterNet, 6. 2. 2016.

tags , ,

5 Comments to Štyri oblasti, kde ateizmus zlyháva (a môže si situáciu polepšiť)

racio
August 17, 2016

Ateizmus je racionálne osobné presvedčenie, že zánikom biologickej existencie, akéhokoľvek živého tvora, zaniká nezvratne aj jeho vedomie a z tohoto aspektu prestáva mať v jeho živote zmysel náboženské učenie, nadprirodzený svet duchov, hypotetický boh.
Článok sa viacmenej týka ateistických organizácií, nie ateizmu.

Lemmy
August 19, 2016

A aké sú asi najväčšie chyby, ktorých sa ateisti dopúšťajú? Ale pýtam sa na chyby, ktoré sa netýkajú ateistických organizácií, ale viacmenej ateizmu.

Cyprian Cibrinka
September 11, 2016

Napríklad Vy, pán Parada, ste veľmi vulgárny. Druhou Vašou chybou je nelogičnosť argumentácie. Treťou nedostatočný kritický pohľad do vlastných radov. Ďalej jedným slovom nenávisť, mentálna korupcia, zaujatosť, arogancia, zavádzanie, prekrúcanie, klebetenie… A dogmatická obhajoba sekulárneho humanizmu.
A pokiaľ fajčíte a neseparujete komunálny odpad, tak aj to si pripíšte do toho zoznamu :D

[...] Štyri oblasti, kde ateizmus zlyháva (a môže si situáciu polepšiť) [...]

Teo Dor
February 7, 2017

Brilantná esej, a je to užitočné nielen pre ateistov (sám sa pokladám za panteistu). V tomto ohľade by niekoho mohla zaujímať kniha Chrisa Hedgesa “I don’t believe in atheists”, ktorá ma primäla prehodnotiť svoj svetonázor. Sama Harrisa a C. Hitchensa som predtým ani nepoznal, no v tejto knihe ich dosť plamenne kritizuje..

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu