Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Tuesday, 13 September 2016 | Zošity humanistov č. 109

Rastislav Škoda

Desiatky bielych sa slávia za pomoc biednym v Afrike a inom pred storočiami podmanenom treťom svete, no iba kde-tu sa nájde jeden s tmavšou či čiernou pokožkou. Vyvrcholilo to nedávno vyhlásením Matky Terezy za Svätú Terezu z Kalkuty. Správy investigatívnych žurnalistov a najnovšie nestranná štúdia Ottawskej univerzity však vážne poškodili mýtus o jej altruizme, veľkodušnosti a svätosti; je o tom veľa článkov na internete i v tlači, preto iba v krátkosti.

Ján Pavol II. znížil počet zázrakov, potrebných na svätosť, z troch na dva a termín beatifikácie z päť na jeden rok po jej smrti. Nebolo treba ponáhľať sa, ako keby niekoho naháňali. Táto svätica je to posledné, čo Indovia potrebujú.

Bola vyhlásená za svätú, hoci sa priznala, že nevie cítiť božiu prítomnosť. Hoci povedala vety ako: „V duši cítim strašnú bolesť nad veľkou stratou tým, že Boh ma nechce a niekedy si myslím, že Boh nie je Bohom a že ani neexistuje… Čo aj Ťa, Bože, necítim, verím v Teba.“ Pre spisovateľa rev. Martina je jej príklad typický pre mnohých súčasných veriacich, tiež zápasiacich s pochybnosťami, a to nie pár nocí, ale dlhé roky dospelosti.

Za svätú bola vyhlásená hrdinka hnutia Pro Life – Za život, ktorá raz povedala: „Interrupcia je najväčšia súčasná hrozba mieru.“ Odmietala potrat, antikoncepciu a rozvod – ak nešlo o jej priateľov. Prezident Barack Obama zneuctil toto dedičstvo tým, že vyslal do Ríma ako členku prezidentskej delegácie USA na obrady kanonizácie vo Vatikáne sestru Donnu J. Markhamovú, OP, Ph.D., prezidentku a CEO Katolíckych charít USA, teda katolíckych skupín, ktoré podporujú proabortívny zákon Obamacare.

Matka Tereza vyžadovala od sestier svojho rádu, aby zomierajúcich pacientov krstili bez ohľadu na ich náboženskú príslušnosť. Viaceré bývalé sestry to opisujú takto: Mali sa každého, komu hrozila blízka smrť, spýtať, či chce vstupenku do neba. Súhlasné prikývnutie sa považovalo za súhlas s krstom. Sestra potom vlhkou handričkou prešla po hlave chorého, ako keby schladzovala jeho horúčku, no takto ho podľa katolíckych pravidiel platne pokrstila, nečujne vyslovujúc predpísané slová. Veľmi dôležité bolo absolútne utajenie, aby sa neroznieslo, že sestry krstia hindov a moslimov.

Glorifikovala utrpenie, miesto aby poskytla primerané ošetrenie dostupnými preparátmi, šetriac vo svojich zariadeniach aj aspirínmi proti bolestiam a používajúc jednorazové injekčné striekačky až do zodratia (až 50-ráz).

Za najvážnejšiu výčitku Matke Tereze možno považovať protest proti jej názoru, že utrpenie je cenný boží dar. Takéto heslo s v Katolíckom katechizme nenachádza, ale zato sú ich tam desiatky o božej láske a o tom, ako utrpenie vedie človeka k spáse. Súhlasím v zmysle porekadla, že všetko je od Pána Boha, iba teľa od kravy. Na druhom mieste je kritika faktickej pomoci chudákom v nemocniciach Misionárok lásky, kde panujú nehygienické pomery a ošetrujúci personál nemá potrebné vzdelanie.

Vytýkali sa jej pochybné politické kontakty a podozrivá správa enormných peňažných darov jej nadácii. Bola štedrá pri rozdávaní modlitieb, ale priam skúpa pri finančnej pomoci obyvateľstvu pri prírodných katastrofách.

Známy ateista Christopher Hitchens, ktorý sa vo Vatikáne oficiálne zúčastnil začiatku vyšetrovania pápežskej komisie pre posúdenie vhodnosti Matky Terezy na štatút svätice, napísal o nej, že bola fanatickou fundamentalistkou a vo svojom prístupe k starostlivosti o chudobných klamárkou. „Nebola priateľkou chudobných, ale priateľkou chudoby,“ napísal. No chudoba nemôže byť nikdy pekná; chudoba je vždy strašná.

V posledných týždňoch sa aj u nás veľa písalo o matke Tereze z Kalkaty, ale nik sa neopovážil súhlasne zopakovať slová miestnej znalkyne pomerov Indky Krithiky Varagurovej, že matka Tereza nebola svätá. Ba naopak, že bola typickou bielou osobou, bezcitne ráňajúcou svojou charitou postkoloniálny tretí svet a osobitne Indiu.

V čase jej smrti síce existovalo 517 Spoločností misionárok lásky v 100 štátoch, ale ak tam chudobný hľadal pomoc, nenašiel ju. Lekári nedodržovali hygienické predpisy a pracovali neraz v špine, nebolo liekov proti bolesti ani vyhovujúcej stravy, a to nie pre nedostatok peňazí, v ktorých sa svetové podujatie Matky Terezy kúpalo; 50 000-ové dary neboli zriedkavosť. Pravou príčinou bol veľmi špeciálny názor Matky Terezy na utrpenie a smrť. Spisovateľovi Christopherovi Hitchensovi raz povedala, že vidí niečo prekrásne na tom, keď sa chudoba a utrpenie pokorne prijmú ako nasledovanie Krista. Podobné vyjadrenia sú aj v katolíckom Katechizme, ale kritici ich nazývajú aj perverznými. Keď sama ochorela, vyliečili ju v najdrahších nemocniciach.

Niektorí sociológovia nazvali činnosť Matky Terezy rasistickým kolonializmom. Narodila sa síce v Albánsku, ale tým, čím bola, sa stala v indickej Kalkate. Stala sa typickým obrazom bielej ženy v kolóniách, pracujúcej na záchrane tmavších pletí pred jej vlastnými pokušeniami a pádmi.

Pripisuje sa jej aj mučeníctvo duchovným utrpením, ale toto by prichádzalo do úvahy nie za viny chudobných svetového juhu a Indie, ale za viny bielej buržoázie a tých jej síl, ktoré produkujú a udržujú chudobu.

Celý život sa bratríčkovala s vykričanými diktátormi ako boli Jean-Claude Duvalier z Haiti, od ktorého prijala v roku 1981 Rad čestnej légie, alebo albánsky Enver Hodža. Rada prijímala dary aj od britského tlačového magnáta Roberta Maxwella a amerického daňového podvodníka Charlesa Keatinga.

Nič z tohto, čo sa tu píše, nie je osobitne nové a vedelo sa už v roku 2003, keď sa začala jej posmrtná púť za svätosťou a informovaný Hitchens a jemu podobní ihneď protestovali. Obraz Matky Terezy je pozostatkom zo starých čias bielej západnej vlády nad svetom. Jej glorifikácia uberá na duchovnosti Indie. Vyše miliarde Indov sa vnucuje názor, že takto je to lepšie, keď im pomáhajú bieli. Keď ich učia, že násilná konverzia (zmena náboženskej príslušnosti) nie je nič zvláštneho a fatalisticky sa prijíma fakt, že jedna z piatich indických laureátov Nobelovej ceny je žena, ktorá sa nemiestne miešala do ťažkého umierania chorých chudobných.

10. 9. 2016 uverejnila Pravda túto esej po redakčnej úprave a skrátenú.

tags , , ,

1 Comment to Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Cyprian Cibrinka
October 2, 2016

Citujem:
“…ale nik sa neopovážil súhlasne zopakovať slová miestnej znalkyne pomerov Indky Krithiky Varagurovej, že matka Tereza nebola svätá. Ba naopak, že bola typickou bielou osobou, bezcitne ráňajúcou svojou charitou postkoloniálny tretí svet a osobitne Indiu.”

Môžete upresniť jej odbornosť ako miestnej znalkyne pomerov? Pracovala medzi tereziánkami? Alebo ako mám rozumieť tomu vznešenému popisu “znalkyne miestnych pomerov”.

Ja napríklad bývam pár kilometrov od jadrovej elektrárne, ale nepovažujem to za dôvod nazývať sa jadrovým fyzikom.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu