Prečo nechcú USA akceptovať svojich ateistov?

Saturday, 7 January 2017 | Zošity humanistov č. 111

Julian Baggini

Mestečko Point v Texase (792 obyvateľov) iste nie je miestom, kde lesbická matka ľahko vychová svoje dieťa. Ale ani jej slobodná sexualita, ani jej nevydané materstvo nestačia na to, aby z Renée Johnsonovej urobili najhoršiu nočnú moru amerických konzervatívcov. Vysvetľovala mi to nedávno:

„Radšej by som mala veľké L za lesbičku, ako mám veľké A za ateistku. Ľudia by so mnou zaobchádzali lepšie.“

Stretli sme sa v súkromnom byte, pretože inde v meste by nás mohli ľudia počuť rozprávať sa, spoznali by tému a urazila by ich jej bezbožnosť. Jej prípad samotárky vo veci viery nie je ojedinelý. Keď som minulý rok cestoval Spojenými štátmi, zistil som, že ateisti žijú v izolácii a zatajene po celom štáte. V národe, ktorý vyznáva slobodu náboženstva tak, ako žiaden iný národ, môže byť praktizovanie slobody nemať nijaké náboženstvo také ťažké ako právo preplávať Atlantik.

Amerika je dobre známa výnimka z pravidla, že čím bohatšie a vzdelanejšie je obyvateľstvo určitej oblasti, tým menej je nábožné. Prieskumy svedčia, že USA sú po náboženskej stránke podobné menej vyvinutým národnostným menšinám, ako ich poznáme v Indii, Brazílii či Libanone. Málo sa diskutuje o tom, čo to znamená pre menšiny, ktoré sa aktívne zriekli náboženstva.

Neprítomnosť ateizmu udiera do očí nielen na pobrežiach a vo veľkých mestách, ale aj v kozmopolitných oblastiach.

Tento týždeň bol Barack Obama pozvaný kázať na 60. národných modlitebných raňajkách vo Washingtone, ekumenickom stretnutí za účasti prezidenta od čias Eisenhowera. Na druhej strane sa vyskytol v celej histórii amerického kongresu len jeden otvorený ateista, a to Pete Stark, zastupujúci od roku 1973 štyridsať rokov ultraliberálny Oakland. Jeho ateizmus sa zakladá na jedinom vyhlásení v roku 2007, že neverí na existenciu nadprirodzenej bytosti. Je dokonca členom jednej unitárskej protestantskej cirkvi a dáva prednosť označeniu neteista pred ateistom. Odmietol interview pre tento článok. Jeho ojedinelosť kontrastuje s aspoň šiestimi otvorene homosexuálnymi poslancami ako členmi kongresu.

Hlavný americký otvorený ateista Sam Harris zhrnul stručnú charakteristiku ateistu do výrazu „neznámy cudzinec“, čo znamená politickú smrť. Vlaňajší Gallupov prieskum ukázal, že 9 % Američanov by nevolilo židovského kandidáta, 22 % mormóna, 32 % homosexuála alebo lesbičku, ale 49 % by odmietlo za prezidenta ateistu.

Donedávna som si myslel, že ani niektorí Newyorčania, Bostončania a Washingtončania nemajú problém s ateizmom vo svojej vlasti. Aspoň do tých čias, kým som im nepovedal pár historiek, ako túto o Harry Purdyovi z Manchestra v Anglicku, synovi amerického GI, vojaka druhej svetovej vojny, ktorý nepoznal svojho otca. Rok po tom, ako americká vláda otvorila archívy 2. svetovej vojny, vystúpil na louisvillskom letisku v Kentucky v máji 1991 vtedy 46-ročný muž, ktorý sa stal prvým bábätkom, ktoré sa v dospelosti stretlo so svojím otcom-vojakom. Ako Brit prijal americké štátne občianstvo a v roku 1993 začal žiť v USA.

Už keď sme sa stretli prvý raz, rozprával mi, že toto je Kentucky a leží v biblickom páse, pričom on je ateista. Všetci členovia jeho novej rodiny sa od neho postupne odvrátili, pretože neverí. Nevída už ani jedného z nich. Posledného videl bratranca Ronnieho, ktorý mu pri obede medzi rečou povedal:

„Dúfam, že budeš mať autonehodu, umrieš a pôjdeš do pekla.“

Začalo to pár dobrými priateľstvami s chlapíkmi, čo nebývajú ďaleko.

„No len čo som poznamenal, že som ateista, viac som ich nevidel. Vedel som, že je to biblický pás, ale nepredpokladal som, že je to totalitárna kresťanská spoločnosť a môžeš byť alebo jeden z nich, alebo neexistovať. Naučil som sa ponechať si túto poučku ako len možno pre seba.“

Odmietať toto ako bezvýznamnú vec znamená podceňovať úlohu cirkví v malomestskej Amerike, kde sa celý život krúti okolo cirkví. Johnsonová vraví, že v jej okrese Rains v Texase (9 139 obyv.) je cirkví 31, z toho 17 je baptistických. Ak nepatríte do niektorej z nich, nie ste súčasť spoločenstva, lebo je len málo sekulárnych alternatív.

Cirkvi sú aj hlavné páky dobrovoľných aktivít, ktoré sú v Amerike centralizovanejšie ako v Európe. Ďalší americký otvorený ateista filozof Daniel Dennett mi to povedal takto:

„Ak chcete urobiť niečo dobré pre susedov a hľadáte organizáciu, ktorá by to umožnila, zisťujete, že na to sú tu cirkvi. Matt Elder chodil do Mexika pomáhať stavať domy pre chudákov a rád by išiel znovu, ale ako ateistovi sa mu nedarí nájsť spojenie.“

Psychoterapeutka Marlene Winellová má prax v Berkeley v Kalifornii; špecializuje sa na liečbu vplyvu zlých náboženstiev, ktorý nazýva syndrómom religióznej traumy. Vraví, že v USA je veľa lokalít, priam saturovaných, ak nie presýtených, náboženstvom. Všetko je navzájom posplietané cez náboženstvo – rodina, škola, biznis, a ak nie ste časťou niektorej časti tohto klubu, ste vylúčený z celku, ostrakizovaný ako v starom Grécku. Podľa Winellovej je fundamentalistické kresťanstvo, veriace, že Biblia je božie slovo, v podstate obrovský kult či sekta.

Zaručene to bol prípad, keď som sa rozprával s viacerými ateistami a vyzeralo to ako svojpomocné skupiny uprostred náboženskej spoločnosti. Jedna obchodníčka z Plane, štvrti Dallasu, ktorá sa hodnotí ako 5. najkonzervatívnejšie miesto v Amerike, trvá na tom, že keby sa prejavila, stratila by okamžite svoj obchod, ktorý ťažko budovala dlhé roky. Zakaždým si zahryzne do jazyka, keď mestská rada otvára modlitbou svoje zasadanie, čo je v otvorenom protirečení voči odluke cirkví od štátu v americkej ústave.

Ako je to, že odluka odráža podivuhodný historický paradox americkej nábožnosti: Na jednej strane je náboženstvo v srdci národa, ale súčasne je vylúčené z centier vlády a moci? Odpoveď znie, že sloboda náboženstva bola príčinou, prečo sa puritánski otcovia pútnici v roku 1620 nalodili na Mayflower a iní ich nasledovali v snahe uniknúť diktátu etablovaných denominácií.

Prísna odluka cirkvi od štátu nezabránila tomu, že mnohí vidia Ameriku ako kresťanský štát a lobujú za modlitbu v škole a vyučovanie kreacionizmu, najnovšie za pomníky kríža a Desatora na verejných pôdach. Najchýrnejší legálny boj za slobodu vyučovania evolúcie bol Scopesov opičí proces v roku 1925.

S najneobyčajnejším prípadom sa však autor stretol v Tuscaloose v Alabame. V rámci prísnej Kristovej cirkvi, ktorá nepripúšťa počas pobožnosti hudbu, spev ani tanec, tu vyrástla žena, ktorú má jej rodina rada, ba je na ňu hrdá. Len nesmie byť ateistka. To, že berie drogy, je v poriadku. Stačí, ak verí v Boha a dodržiava pár drobností. Napríklad nesmie robiť pre početnú rodinu babysiterku (opatrovateľku malých detí) – boja sa, žeby im mohla naočkovať evolúciu – priznáva, že by to asi urobila.

Možno sa nazdávať, že podobná je aj situácia s inými náboženstvami, napr. u moslimov alebo židov, ktorých náboženstvá sa tiež považujú za hrozbu kresťanským kultom. Omyl. Ľudia môžu nemať radi budhistov alebo mormónov, ale sú to ľudia, ktorí veria na existenciu vyššej bytosti a to ich robí blízkymi kresťanom. Naproti tomu ateista im celú ich vieru vmieta priamo do očí ako ťažkú výčitku, čo je neznesiteľné.

David Silverman, prezident Amerických ateistov, spresňuje:

„Vyzývame na stretnutie celú koncepciu kresťanstva, že bez Boha nemôže byť človek dobrý. Vyzývame ľudí zapochybovať o tom, že náboženstvo je v živote ľudí niečo dôležité. Nerobí im dobre.“

Dnes chýrna štúdia minnesotskej univerzity uzavrela, že Američania hodnotia ateistov menej ako moslimov, najnovších migrantov, gejov a lesbičky. Temer 48 % by neschvaľovalo manželstvo svojho dieťaťa s ateistom, čo je oveľa viac ako 33,5 % pre najbližšiu skupinu moslimov. Dennett to komentuje takto:

„Ľudia si musia uvedomiť, že medzi ich najlepšími priateľmi sú ateisti; že mnohí z ich lekárov, právnikov, požiarnikov, učiteľov a takmer celý ostatok sú ateisti.“

Nie každý súhlasí, že toto je cesta, ktorou treba ísť. Neurovedec Sam Harris je jeden z najznámejších amerických ateistov; z jeho knihy Koniec viery z roku 2004 sa predalo viac ako pol milióna výtlačkov. Súhlasí s názorom, že ateisti sú v situácii, ako boli pred rokmi gejovia, keď sa zatajovali. Nesúhlasí s tým, že sa hľadá politická podpora pre ateizmus, ako sa to robilo v minulosti, stratégiou ateistu ako obete.

Harris prichádza s prekvapujúcim návrhom: Nepotrebujeme výrazy ateizmus ani ateista. Je to, ako keby sme sa označovali za ne-astrológov.

Nech bude riešenie akékoľvek, ignorancia ostane veľkou súčasťou problému. Elder nepozná iných ateistov ako skupinu vzdialenú 45 minút jazdy autom od svojho pracoviska. Johnsonová má v miestnej škole dve deti a je aktívna v kolektíve ako len môže byť, ak nechodí do kostola, ale pomáha v knižnici a v skautskom výbore (kde môže náboženské cítenie prekážať jej synovi v dosahovaní hodností). Zdôrazňuje:

„Žijem tu teraz už desať rokov a nepoznám nikoho v celom okrese, kto je ateistom!“

Pewov prieskum z novembra 2015 ukázal, že 53 % Američanov považuje vieru v Boha za nevyhnutný predpoklad mravnosti. To je jedna z príčin, prečo aj členovia spoločností Amerických ateistov, aj Amerických humanistov, môžu na požiadanie dostávať úradnú poštu s utajeným odosielateľom. Roy Speckhardt pozná prípady, keď aj oddaní racionalisti, pracujúci v centrálnych úradoch vo Washingtone, vravia členom svojej rodiny, že pracujú pre nejakú „humanitárnu skupinu“.

Môže byť, že sa zbytočne boja? „Pred vydaním knihy Breaking the spell (Zlomenie čara) ma priatelia varovali, aby som išiel do podzemia, aby som si našiel ochranku a zatajil svoje telefónne číslo. Nevedel som to a nebolo to treba. Za pár mesiacov po vyjdení knihy sa ukázalo, že tí kuvici v mojom prípade nemali pravdu.

Sociológ Garneau z univerzity v Nebraske zistil, že psychologicky sú na tom lepšie tí ateisti, ktorí sa k svojmu presvedčeniu otvorene priznajú, ako tí, čo svoj disent taja.

No veci môžu pre ateistov v Amerike začínať ísť lepšie. Speckhardt aj Silverman tvrdia, že počet ľudí, ktorí neveria v existenciu Boha, sa v Amerike za posledné desaťročie zhruba zdvojnásobil; ešte rýchlejšie rastie medzi mladými ľuďmi a ženami. Toto tvrdenie sa však ťažko hodnotí, pretože pojem „ateista“ je jed. Prieskum z roku 2008 ukázal, že bolo asi 12 % ateistov, ale len 0,7 % sa sami identifikovali ako ateisti a len 2,3 % povedalo, že čosi také ako je Boh neexistuje. Prieskum s istotou potvrdil, že ateizmus je na vzostupe, ale vychádza z veľmi nízkej základne.

Čo poháňa takéto zmeny? Úspech „nových ateistov“ k tomu iste prispieva. Knihy štyroch ironicky „apokalyptickými jazdcami“ nazvaných spisovateľov Sama Harrisa, Daniela Dennetta, Richarda Dawkinsa a zosnulého Christophera Hitchensa boli bestsellermi New York Times a predávali sa v stotisícových nákladoch.

Zvýšenú verejnú pozornosť získalo niekoľko vyhraných súdnych sporov typu učiteľa na Southwestern kolégiu, ktorý mal byť prepustený len preto, lebo sa pred svojou triedou vyjadril, že historku o Adamovi a Eve netreba brať doslovne tak, ako je napísaná v Biblii.

Ak ide o identifikáciu hlavnej príčiny súčasného nárastu ateizmu v USA, panuje zhodný názor, že to robí internet, vraví Silverman.

„Dnes nikto nemôže povedať, že je sám, ako to bolo, keď som ja rástol. Bol som jediný ateista široko ďaleko. Na bicykli som chodieval do vzdialenej verejnej knižnice a požičiaval som si jedinú ateistickú knihu, ktorú mali, Obžalobu Boha od Georgea Smitha. Dnes sa dajú nájsť na internete a facebooku milióny priateľov.“

Aj Johnsonová svedčí v prospech moci a sily webu. Vraví:

„Našla som Východotexaských ateistov a cez nich stranu Priatelia slobodnej myšlienky. Potom Dallaských a Plánskych ateistov a iné skupiny. Už nie som sama… Na hodinu cesty odo mňa ich je 400 a asi aj viac!“

No stále sa mnohí poslanci zdráhajú odkryť sa tak, ako to urobil poslanec Stark. A sú ich podľa zhodnej verejnej mienky dva tucty. Cítia, že odtajenie ich zmýšľania by znamenalo ich politickú samovraždu, že by neboli znovu zvolení alebo že by ich návrhy zákonov nemali nijakú nádej na úspech (schválenie). Bude treba tvrdo pracovať, aby sa tieto pocity zmenili.

Nemusí to byť úloha nemožná, ale iste vyzerá byť veľmi ťažká. Na Floride sa nedávno odpísal nápisom na svojom dome jeden muž, ktorý bol celý život tajne ateistom. Všetci jeho bývalí priatelia prestali s ním hovoriť – okrem jednej moslimskej rodiny. Takže vyvesil na svoj dom vyhlásenie:

„Celý život som ateistom. Od vlaňajška som aj milým teplým.“

*

Tento článok bol pôvodne uverejnený vo víkendovom čísle Financial Times. Aj to hovorí o zmene náboženskej klímy v USA. Kedy sa to bude dať povedať u nás o nás?

Prameň: Julian Baggini, In God We Must (Why won’t the U.S. accept its atheists?), Slate, 5. 2. 2012.

tags , , , , , ,

1 Comment to Prečo nechcú USA akceptovať svojich ateistov?

Rudi
January 8, 2017

Na Wikipédii sa uvádzajú mená 21 význačných politikov USA, ktorí sa priznávajú k svojmu ateizmu, na nižšej úrovni ako poslanci kongresu, ale ani to nie sú ani zďaleka všetci.

Wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_atheists_in_politics_and_law

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu