Preľudnenie vs. trvalá udržateľnosť

Thursday, 26 January 2017 | Preľudnenie, Zošity humanistov č. 111

Peter Kralovič

Kým dočítaš tento článok, pribudne na Zemi 1 500 ľudí. Za deň 220 000. Druhu homo trvalo 2,4 milióna rokov, kým dosiahol hranicu 2 miliárd. Potom mu stačilo iba 47 rokov, aby sa rozrástol o ďalšie 2 miliardy (roku 1974) a potom už iba 24 rokov, aby sa rozrástol o ďalšie 2 miliardy (roku 1998). V súčasnosti je náš čistý prírastok 80 miliónov ročne. Odhaduje sa, že miera populačného rastu už v roku 2020 klesne pod 1 %, bude ďalej pomaly klesať a v roku 2100 sa zastaví. Napriek tomu do tej doby počet ľudí stúpne viac ako o 3,3 miliardy. Následky populačného rastu sú zdrvujúce nielen pre ostatné druhy a životné prostredie, ale aj pre samotné ľudstvo. Už začiatkom minulého storočia začali vedci dvíhať varovný prst a predpovedali scenáre, ktoré sa naplnili. Vzniklo mnoho návrhov, ktoré mali nájsť cestu k trvalej udržateľnosti: recyklácia, šetrenie elektrinou, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vegánstvo, sociálna ekológia, zelené technológie, futuristické projekty. Všetky ale opomínajú ten najdôležitejší problém: preľudnenie. Môže niečo také ako trvalá udržateľnosť vôbec existovať?

Jedným z vypracovaných ukazovateľov v rámci snáh o zmonitorovanie dopadov ľudskej činnosti je tzv. ekologická stopa. Ekologická stopa je celková plocha ekologicky produktívneho povrchu Zeme (pôdy aj vodných plôch) využívaného výhradne na zabezpečenie zdrojov (energií, vody, potravín, oblečenia, materiálov) a na zneškodnenie odpadov produkovaných danou populáciou. Podľa výpočtov Global Footprint Network z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadá na každého človeka férový podiel 1,7 hektára biologicky produktívnej plochy Zeme, tzv. globálneho hektára (gha). Priemerná ekologická stopa jedného človeka má však reálne hodnotu 2,65 gha. To znamená, že ľudstvo prekračuje biologickú kapacitu Zeme o 55 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby využíva plochu zodpovedajúcu nie 1,0 ale 1,5 planéte. Bežná trojčlenná rodina strednej triedy, ktorá býva v byte v zateplenom dome, šetrí elektrinou a teplou vodou, nemíňa veľa na nákupy (okrem potravín), cestuje autobusom namiesto autom, triedi odpad a stravuje sa vegetariánsky, má ekologickú stopu, paradoxne, približne 2,65 gha. Čiže, keby každý človek z dnešných 7,5 miliárd žil tak ekologicky ako táto rodina, stav Zeme po environmentálnej stránke by sa nezlepšil. Navyše, populačný rast spôsobuje úbytok biologickej kapacity, takže férový podiel gha toho istého človeka pri rovnakej životnej správe sa znižuje, pretože každý nový človek zvyšuje celkovú ekologickú stopu. Dnes pripadá férový podiel v priemere 1,7 gha na jedného človeka, v roku 2100 to bude 1,1 gha. Napriek prechodu na etickejší a ekologicky prijateľnejší životný štýl, vďaka populačnému rastu, ekologická stopa a ekologický deficit rastie a biologická kapacita sa znižuje.

Koncept ekologickej stopy bol vytvorený, aby odpovedal na otázku, či ľudská populácia žije v hraniciach nosnej kapacity prostredia a aby sa ľahšie dal odhadnúť dopad, aký majú aktivity človeka na prírodu. Nosná kapacita prostredia (carrying capacity) je maximálna veľkosť populácie určitého druhu, ktorá môže existovať na danom území neobmedzene dlho bez toho, aby narušila jeho produkčnú kapacitu. Životné prostredie má obmedzené zdroje, limitujúce rast populácií. Populácia, ktorá je väčšia ako nosná kapacita prostredia, využíva suroviny rýchlejšie, než ich životné prostredie dokáže regenerovať, a vytvára environmentálnu záťaž väčšiu, ako prostredie dokáže absorbovať. Populácia, ktorá prekročí nosnú kapacitu prostredia, zníži celkovú nosnú kapacitu prostredia, pretože spôsobí zníženie kvality prostredia. Čiže to isté prostredie nedokáže v budúcnosti uživiť ten istý počet obyvateľov. V súčasnosti 840 miliónov ľudí trpí hladom, viac ako miliarde chýba prístup k čistej pitnej vode. Príkladom je situácia v Afrike, kde životy miliónov sú závislé na humanitárnej pomoci. Úrodná pôda je silno znehodnocovaná. Vodné zdroje sú vyčerpávané rýchlejšie, ako sa dokážu dopĺňať. Podľa organizácie Vegan Society sa viac ako 40 % všetkých obilnín na svete využíva ako krmivo pre dobytok. Počet ľudí, ktorých by nasýtila pôda, voda a energia ušetrená na živočíšnej výrobe pri celosvetovom 10-percentnom poklese konzumácie mäsa a živočíšnych produktov, je 100 miliónov. Mäsový a mliečny priemysel spolu spotrebováva takmer 29 % všetkej pitnej vody vo svete. Podľa Institution of Mechanical Engineers na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa alebo 2 kg bravčového mäsa je potrebné také množstvo vody, aké bežný Európan minie za rok na sprchovanie sa, umývanie sa a kúpanie sa (približne 13 000 litrov).

UNEP (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo) uvádza, že denne vymrie príčinou činností človeka približne 200 živočíšnych a rastlinných druhov, čo je 1 000 – 10 000-krát viac než je prirodzený úbytok druhov. Tento stav je taký vážny, že mnoho vedcov ho označuje ako šieste masové vymieranie. Každý deň je zabitých 180 miliónov suchozemských zvierat v mäsovom, mliečnom, vaječnom a kožušinovom priemysle. Napriek snahám a nespočetným úspechom ochranárov a environmentalistov tieto počty stúpajú, ako stúpa počet ľudí a ich rastúci dopyt a túžba po životnom priestore a s tým súvisiace zvyšovanie celosvetovej hospodárskej činnosti. Mohla by byť riešením vegánska diéta?

Organizácia Vegan Society odhaduje, že v súčasnosti je na svete 250 miliónov vegánov, čo predstavuje 3,3 % ľudskej populácie. My si môžeme pre príklad odhadnúť nárast počtu vegánov o 22 % za posledných 10 rokov vegánskeho boomu, takže vypočítame, že pred 10 rokmi bolo na svete 205 miliónov vegánov, čo predstavovalo 3 % vtedajšej populácie. Z výpočtu plynie, že napriek nárastu počtu vegánov, ktorý znamená zmenšenie percentuálneho nepomeru vegánov k nevegánom, bolo pred 10 rokmi na svete o 800 miliónov nevegánov menej. Populačný rast spôsobuje, že nárast počtu vegánov neznamená zníženie počtu nevegánov. Hoci v roku 2100 sa teda potenciálne populačný rast zastaví a vegáni budú predstavovať už 11,9 % populácie (vypočítané z odhadov dnešných trendov nárastu počtu vegánov o 2 % ročne), predsa bude nevegánov štatisticky o 2,3 miliárd jedincov viac a, podľa predpokladov FAO, počet zabitých zvierat v priemysle živočíšnej výroby bude minimálne trojnásobne vyšší.

V niektorých vegánskych tlačovinách sa dajú dočítať výpočty, že rovnaká plocha pôdy, ktorá uživí 1 človeka konzumujúceho živočíšnu stravu, uživí 14 vegetariánov, alebo až 50 vegánov. Toto nemám overené, uvádzam to čisto len pre zaujímavosť: Predstavte si ten katastrofický scenár, keby nás bolo 14 alebo 50-krát toľko. Potraviny sú jedna vec, životné potreby, priestor a komunikácie, kanalizácie, spaľovne, továrne, priehrady, priemysel atď. druhá vec. Prechod na vegánsku diétu má zmysel jedine vtedy, keď ušetrenú ekologickú stopu, vodu, energie a životný priestor nezaberú noví ľudia, ale využije sa na ekologickú obnovu človekom zničenej biodiverzity a ekosystému.

Ďalšou teóriou je tzv. politika dvoch detí. Prečo ani táto nefunguje? Miera pôrodnosti (crude birth rate) a miera plodnosti (total fertility rate) klesla na polovicu z hodnoty, na ktorej bola v roku 1970 (z priemerných 4,8 potomkov na 2,4 v roku 2017). Miera rastu populácie (population growth rate) tiež klesla (z 2,08 % v roku 1970 na 1,18 % v roku 2016) a ročný prírastok obyvateľstva (annual population change) sa spomalil z približne 90 miliónov v roku 1989 na približne 80 miliónov v roku 2016. Ľudská populácia rastie, hoci klesá miera pôrodnosti, miera plodnosti, aj miera rastu. Tento jav sa nazýva populačná zotrvačnosť (population momentum). Napríklad, Čína so svojou súčasnou mierou plodnosti 1,57 dieťaťa na jednu ženu je dlhodobo pod úrovňou prirodzenej obnovy, napriek tomu jej čistý prírastok v roku 2016 činil 6,28 milióna. Ako ďalší príklad môžeme uviesť Slovensko so súčasnou mierou plodnosti 1,4 dieťaťa na jednu ženu, kde pri sčítaní obyvateľstva v roku 1980 dosiahol výsledok počet 4,99 milióna ľudí a v roku 2011 to bolo už 5,39 milióna ľudí. Za posledných 50 rokov počet obyvateľstva „vymierajúceho“ Slovenska stúpol viac ako o pätinu. Názor, že splodením dvoch potomkov sa proste nahradí jeden pár a nebude to mať žiadny veľký dopad, je klamný. Keď dvojica ľudí „nahradí“ sama seba, dopad na životné prostredie sa zdvojnásobí. Dám príklad. Dvojica má v 25 rokoch dve deti, ktoré budú mať v 25 rokoch dve deti a tie budú mať v 25 rokoch dve deti, čiže keď bude prvá dvojica sláviť svoje 75. narodeniny, celkový súčet ľudí nebude 2 ale 8. Hovoriť o „nahradení samých seba“ by sa preto dalo jedine v takom neblahom prípade, keby dvojica vždy zomrela hneď po narodení svojho druhého dieťaťa.

Recyklovanie odpadov je vec, ktorá by mala byť vo vyspelých krajinách pre každého samozrejmosťou. Takisto je dnes pre každého už samozrejmé, že recyklovanie svet nespasí. Údaje hovoria jasne. Ak by sa bežný Európan rozhodol po celý svoj život recyklovať všetky noviny, časopisy, sklo, plasty, hliník a plechovky, životnému prostrediu by tým ušetril asi 17 ton uhlíkovej stopy (t. zn. ľuďmi spôsobených emisií skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého a iných uhlíkových plynov). Pre porovnanie, každé jedno nové dieťa predstavuje 9 441 ton oxidu uhličitého. Každý človek ročne vyprodukuje 255 kg oxidu uhličitého len tým, že dýcha. Je treba 11 dospelých stromov na osobu, aby bol oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, pohltený, a pritom, podľa odhadov, je denne na svete spílených alebo inak odstránených 30 miliónov stromov.

Žije medzi nami plno skeptikov, popieračov a utopistov, snažiacich sa vyvracať problematiku preľudnenia. Vyznávačov najrôznejších vierovyznaní, obvykle zastrešených svojou cirkvou, hlásajúcich, že osud je len v Božích rukách a ten nám to raz určite zráta. Alebo ultraliberálov, ktorých antropocentrické idey broja za maximalizáciu možností voľby bez ohľadu na vplyv na životné prostredie, ktoré je neoddeliteľne spojené so samotným prežitím ľudstva. Tému preľudnenia označujú za antihumánny mýtus. Máme tu plno plytkých programových dokumentov, snažiacich sa zosúladiť environmentálne a obchodné politiky v prospech trvalo udržateľného rozvoja, ako Agenda 21. Máme k dispozícii revolučné modely spoločnosti, ako je futuristický Projekt Venus, propagujúci zdrojovú ekonomiku, inteligentné prerozdeľovanie zdrojov spojené s využívaním najnovších technológií a obnoviteľných zdrojov energií. Alebo máme k dispozícii model sociálnych ekológov s ich stratégiou zelenej politiky (grassroots), úplnej decentralizácie (autorít, financií, miest, poľnohospodárstva, priemyselnej výroby) a zakladania sebestačných komunít, obklopených organickými farmami. Čo v skutočnosti dosiahnu zelené technológie a decentralizácia?

Životný priestor iných druhov bude naďalej zmenšovaný a fragmentovaný na malé kúsky. Keby nastal proces decentralizácie miest, proces fragmentovania životného priestoru iných druhov a ich vymieranie by to iba podporilo, pretože ľudia by zaberali nové a nové územia za účelom zakladania nových komunít. Samozrejme, mali by sme spotrebovávať menej, používať a distribuovať surovinové zdroje podstatne efektívnejšie a distribuovať ich takým spôsobom, aby mal väčší počet ľudí prístup aspoň k základným potrebám. Keby všetci ľudia na Zemi žili v sebestačných striktne vegánskych komunitách využívajúcich energie z obnoviteľných zdrojov a zelené technológie, predstavovali by menšiu ekologickú záťaž, ušetrili by Zem od nemalého percenta emisií a zvieratám v živočíšnej výrobe život a nikto by nemusel hladovať. Ale mohlo by nás byť potom viac? Populačný rast by zaručil, že o 30 – 40 rokov stav Zeme bude tam, kde je v súčasnosti, až na to, že alternatívy už budú vyčerpané a Zem bude medzitým zviazaná stovkami kilometrov nových diaľnic, potrubí atď. Aký by to všetko potom malo zmysel?

Uvedomujem si, že Slovensko nepatrí medzi krajiny, kde populačný rast predstavuje kritický problém. Týmto článkom nehľadám vinníka a ani neponúkam riešenia, tie sú zjavné a propagujú ich organizácie ako Rímsky klub, Population Matters, International Planned Parenthood Federation, Population Connection, Negative Population Growth, Population Action International, Worldwatch Institute, Earth Policy Institute, Population Media Center, Global Footprint Network. Nenaznačujem, že vegánstvo a environmentálne aktivity nemajú zmysel, práve naopak. Ale keď sa pozrieme na hocijakú sociálnu, politickú, ekonomickú, etickú, ekologickú alebo environmentálnu problematiku s triezvou hlavou, každá z nich priamo alebo nepriamo súvisí s preľudnením. Niektoré z nich logicky z preľudnenia priamo vyplývajú. Problematika preľudnenia by mala byť vo všetkých sférach odtabuizovaná a ľudia by sa mali prestať hanbiť o nej nahlas hovoriť. A hlavne by mali žiadať riešenia. Platí to aj pre environmentálne a vegánske hnutie a hnutie za práva zvierat. Pretože na svete neexistuje žiadne riešenie na zabezpečenie trvalej udržateľnosti v prípade, že ľudská populácia bude rásť.

Zdroje:

tags ,

2 Comments to Preľudnenie vs. trvalá udržateľnosť

Alena Hudáková
January 28, 2017

Musím sa priznať, že súhlasím s veľkou časťou informácií a argumentov. Veganstvo je samozrejme pozitívne pre planétu a v súvislosti s preľudnením je stále preľudnenie len jeden z minimálne dvoch aspektov, ktoré k vegánstvu vedú. Tým druhým a častejšie najpodstatnejším pre samotného vegána je minimalizovať utrpenie zvierat, alebo ho aspoň priamo nepodporovať. Pokiaľ by som mala písať zo skúseností vychádzajúcich z bežného života, tak viem, že veľa matiek si z materskej dovolenky a detských prídavkov na nejaký čas urobí zdroj príjmov, ktorý nevyžaduje, aspoň pokiaľ je otec detí zamestnaný, pravidelnú návštevu zamestnania a je akýmsi únikom z bežného kolotoča vyhorenia a stresu. Podporuje ich štát a podporujú ich zamestnávatelia a mnoho žien volí radšej život doma s rodinou než v hektickom strese zamestnania. Bohužiaľ ani toto nie je zárukou toho, že výchovu zvládnu lepšie než zamestnané matky s jedným potomkom. Celkovo sú ľudia veľmi málo ochotní vzdelávať sa, alebo sa akokoľvek obmedziť v ich každodennom živote. Každý chce mať všetko a ani títo ľudia, ktorí majú tri a viac detí si absolútne neuvedomujú, že práve oni by mali prispieť k ochrane a zachovaniu životného prostredia a už absolútne im nedochádza, že týmto neuváženým rozmnožovaním sa zapríčinia nejaké škody. Pokiaľ sa konzumu nevytýčia hranice, bude mať každý pocit, že má nárok na všetko a v bezmedznom množstve. Tam už potom neostáva miesto pre ostatných ľudí a už ani náhodou pre ostatné živočíšne druhy.

rastislav
February 9, 2017

Tomáš Trník (https://trnik.blog.sme.sk) si od nás pýta pomoc pri hľadaní odpovedí na niekoľko otázok o náboženstve a morálke.

Mám pár otázok, a neviem ani kde hľadať odpovede.
1. Čo bolo skorej, humanizmus alebo náboženstvo?
2. Odkiaľ sa vzala morálka?
3. Vytvorili morálku nemorálni ľudia, aby mohli morálnych ošklbávať?
4. Pozoruje sa aj u zvierat nejaká forma morálky?
5. Kedy sa u ľudí objavil altruizmus?

Vyčerpávajúce odpovede nájdete napríklad v knihách Richard Dawkins, Boží blud a Paul Kurtz, Zakázané ovocie – Etika humanizmu.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu