Mysle, stroje a evolúcia

Wednesday, 26 July 2017 | Zošity humanistov č. 113

Daniel Dennett

Zastrihujúci proces evolúcie niektoré javy podporuje, iné brzdí, vraví Daniel Dennett; práve to umožnilo životu rozvinúť sa z jednobunkovej baktérie do dnešného obrazu zložitého života na zemi.

Analytický filozof Daniel Dennett sa vo svojej najnovšej knihe „Od baktérií k Bachovi a späť. Evolúcia myslí“ zaoberá problémom, ako sa stroje učia sebavedomiu. Režisér Steve Curwood, ktorý v roku 1990 natočil/urobil film Living on Earth, navštívil profesora Dennetta na Tuftsovej univerzite v Medforde (Massachusetts, USA), a diskutovali o pôvode života, vývoji reči a našich obavách pre našu rastúcu závislosť od strojov, ktoré urobili moderný život takým príjemným a jednoduchým.

CURWOOD: Analytický filozof Daniel Dennett sa zdá stále uvažovať o povahe sebauvedomenia, ak o tom nepíše, ako práve teraz vo svojej novej knihe „Od baktérií k Bachovi a späť“. Má obrovskú bielu bradu a cítiť jeho žmurkanie za okuliarmi, takže vyzerá skôr ako Mikuláš, totiž, keby Mikuláš bol slávnym vedcom, ktorý napísal tucet učených kníh a hovorí mierne autoritatívne so žartovnou zvedavosťou.

Profesor Dennett hľadá v prírode pomoc pri pokusoch o vysvetlenie sebauvedomenia v zdanlivo neuvedomelom svete, osvojujúc si cez hrubé šošovky celú oblasť od evolučnej biológie cez kognitívnu vedu až po prírodné analógie typu umelej inteligencie a učenlivosť počítačov.

Od začiatku bolo zrejmé, že aj najjednoduchšia otázka, ako sa dávajú pri skúškach hlasitosti pri rozhlasových rozhovoroch, napríklad „Čo ste dnes raňajkovali?“ môže nás zaviesť do hlbokej filozofickej debaty.

CURWOOD: Áno, tak teda čo ste dnes raňajkovali?

DENNETT: Dnes ráno som mal praženicu.

CURWOOD: Odkiaľ boli vajíčka?

DENNETT: Od sliepok.

CURWOOD: A odkiaľ boli sliepky?

DENNETT: Z vajec.

CURWOOD: A odkiaľ boli vajcia?

DENNETT: Od sliepok, a tak ďalej, ale nie do nekonečna.

CURWOOD: V poriadku. Tak kde to začína?

DENNETT: Začína to veľkými vírivými cyklami, ktoré sú predgenetickou evolúciou molekúl, čo je predbiotický fenomén. A keď máte za sebou stovky cyklov pri rozličných obrátkach, začínajú sa veci postupne meniť, tak ako piesok a kamienky na pláži pri pôsobení vĺn. Nie sú to stále len bezvýznamné konfety; raz postupne vzniká kresba a ako obrazy rastú, niektoré sú favorizované, iné potláčané a po čase sa stane niečo, čo umožní iný druh periodicity, o ktorej sa dá spočiatku ťažko povedať, že je to reprodukcia, keď myslíme na prvú živú alebo prvú rozmnožujúcu sa vec.

Dennettova nová kniha je zbierkou jeho životného diela o ľudskom povedomí. Zaoberá sa pôvodom života, memetickou evolúciou a najnovšie otázkou, ako sa učia stroje. Pre začiatok evolúcie máme vo zvyku myslieť na akúsi skutočne veľmi jednoduchú baktériu, no ja si myslím, že to je temer celkom iste chyba. Myslím si, že prvá reprodukujúca sa vec potrebovala tisíce rokov, kým sa rozmnožila, ale raz sa rozmnožila. A postupne sa títo premúdri reproduktori à la Rube Goldberg stali čo do rýchlosti a rozsahu prúdnicovými. Museli, lebo súťažili každý s každým. Neboli však začiatkom života. Ten už vtedy nastal ďaleko skôr.

CURWOOD: OK. Viem; dali ste mi vyčerpávajúcu odpoveď univerzitného profesora, ale dajte mi 30-sekundovú verziu procesu, ako sme sa podľa vás vyvinuli z mikróbov do mysliacich bytostí; vo svojej novej knihe hovoríte o ceste od baktérií po Bacha.

DENNETT: Dva procesy sa museli udiať. O prvom vieme všetko. Je to darvinovská genetická evolúcia, ktorá vytvorila plazy a hady, potom terapsidy a následne cicavce a primáty – to všetko popri stromoch, kvetoch, rybách a tom ostatnom. No stalo sa aj niečo nie zázračné, ale veľmi neobvyklé, o čom sa teraz veľa hovorí. Voľačo dalo vznik reči a tá zmenila všetko, pretože je, tak ako DNA, digitalizovaná.

Máme hlásky, ktoré sú ako ACGT kyseliny DNA, jeden z veľkých vynálezov prírody. Nikto ich vlastne nevynašiel, ale ak ich raz máte, môžete prenášať s veľkou vernosťou informácie z miesta na miesto. Naši predkovia pred viac ako tisíc rokmi, možno pred stovkami tisícročí, raz zrazu pochopili, čo znamená výkrik „Hej, veď my spolu hovoríme!“ a ukázalo sa, že reč je najmocnejší prenášač informácie.

CURWOOD: Ako to vidíme na príklade rádia?

DENNETT: Presne tak. Úžasné pri reči je, že sa môžete naučiť veci, ktoré vaši rodičia nevedeli. Geneticky môžeme zdediť rad vedomostí, inštinktov, talentov, schopnosť tráviť potravu, chodiť a celý rad iných vecí, prenášaných genómom tak, ako sa prenáša schopnosť vtákov postaviť si hniezdo. Nemuseli vidieť iných vtákov stavať si hniezdo, aby vedeli, ako sa hniezdo stavia. Prenáša sa to génmi, ale my, a to len my ľudia, máme aj druhú informačnú diaľnicu, vytvorenú primárne rečou, ktorá nám umožňuje učiť sa od ľudí, ktorým nie sme nijako príbuzní, od Sokrata, Platóna a Galilea, a od ľudí, žijúcich na druhej strane zemegule. Dnes máme všetky tieto zdroje informácií k dispozícii, a to mnohorádovo násobí našu schopnosť získavať nové kompetencie a nové porozumenia.

Niektorí filozofi povedomia sa držia tradície dualizmu, vypracovanej filozofom 17. storočia René Descartom, podľa ktorej myseľ nie je mozog. Daniel Dennett nesúhlasí a hlása, že ľudský mozog je produkt tisícročí prírodnej selekcie za pomoci mysliacich vecičiek, tzv. mémov.

CURWOOD: A udávate dve významné osobnosti, dôležité pre toto evolučné myslenie. Čo tí urobili pre zmenu situácie?

DENNETT: Obidvaja moji hrdinovia sú Briti, Charles Darwin a asi o sto rokov neskoršie Alan Turing; ich revolúcie sú podobné. Ide o dve strany tej istej mince. Už jeden z prvých kritikov Darwina povedal, že Darwin dokázal, že absolútna nevedomosť je v stave nahradiť v procese vzniku všetkých zázrakov biosféry inteligenciu. Proces prírodnej selekcie nie je rozumný. Nie je inteligentný. Je to hrubý mechanický algoritmický proces, ktorý bezmyšlienkovite beží počas miliónov a miliárd rokov a vytvoril krídla vtákov, nohy leopardov a všetky tie zázraky prírodného sveta.

Turing mal veľmi podobné posolstvo. Za jeho dní bol počítač osoba, zvyčajne ženská, ktorá sedela a počítala. Zistil, že práca, ktorú konala, nevyžadovala rozmýšľanie a porozumenie. Nebolo treba známky z matematiky na vysvedčení, aby to niekto mohol robiť. Dá sa to úplne zmechanizovať a tak vytvoril Turing myšlienku automatického mechanického bezmyšlienkového počítača, komputera; opísal jeho najmenšie časti, bity, binárne digity, nulu a jednotku, pridal pár základných operácií, plus a mínus, porovnal ich s nulou a dostal to, čomu dnes hovoríme podmienečné pripojenie, pustil to na závody a začal spočítavať všetko spočítateľné. A tak aj on dokázal, že môžeme mať kompetenciu bez porozumenia; zistil a povedal, že porozumenie sú v skutočnosti len vrstvy toho istého na sebe, len naukladané vrstvy a vrstvy na sebe.

A tu vstupuje do hry Darwinova myšlienka gradualizácie. Nie je to chvíľa, keď zazvoní zvon, ale –ta-dá-ta-dá a porozumenie je tu! Model porozumenia strávil 12 rokov v škole a končí ju nie síce kompetentný, ale schopný vysvetliť, čo je kompetencia; nie dokonale, ale stačí to.

CURWOOD: Hovorme o kompetencii bez porozumenia. Vo svojej knihe opisujete zaujímavý príklad, termitisko, ktoré vyzerá ako veľký hrad alebo námestie v Barcelone. Poviete nám, prečo je toto porovnanie dôležité?

DENNETT: Máme tu dva artefakty, slávny Gaudího chrám La Sagrada Familia v Barcelone a termití hrad na africkej savane. Vyzerajú temer identicky a skutočne majú spoločné početné štrukturálne detaily. Opakujem, že tu máme dva artefakty, vyrobené živými bytosťami. Podstatne sa líšia výskumom, vývojom a výstavbou, ktoré sa do nich investovali.

Termitisko postavili hlúpe termity bez architekta a bez stavbyvedúceho. Jednoducho prišli a vykonali svoje nepatrné dielo, na pohľad bezvýznamné. Ale naraz hop! A je tu úžasná štruktúra. To je darvinovský výskum a rozvoj, jeho kompetencia bez porozumenia.

Na druhej strane Gaudího chrám je brilantný príklad diela charizmatického autokratického génia. Písal manifesty. Nakreslil detailné plány. Mal okolo seba podriadených, ktorí mali svojich podriadených. Má to dokonalý inteligentný dizajn s veľkým I a malým d. Ak myslíme na Gaudího dielo ako model inteligentného dizajnu a termitovisko ako model nerozumného staviteľa, zíva medzi nimi široká priepasť. Takže je tu otázka, ako sa došlo od baktérií k Bachovi. Ako ku Gaudímu od termitov?

DENNETT: Dôležité je uvedomiť si, že medzi ušami máme mozog, skladajúci sa podľa ostatného sčítania z asi 86 biliónov (neviem, koľko núl má Dennettov bilión – p. p.) neurónov, všetko hlúpych neurónov. Ide mi o to, že 2 milióny termitov vedia postaviť hrad, ale nie Gaudího typu. Na to je potrebných 86 biliónov neurónov ľudského mozgu, a ak sa tomu dajú správne podmienky, máme tu vedu. Máme tu umenie, máme tu politiku. Dostaneme ľudskú kultúru a odpoveďou je, myslím si, a mal by byť, druhý evolučný proces, nezázračný ako ten prvý, a to je kultúrna evolúcia.

Ak raz máme reč, štartuje náš prvý hovorca o takých bezvýznamných veciach, ako sú povedzme šimpanzy. Šimpanzy majú možno 12 vlastností, ktoré vedia odovzdať svojim mláďatám bez cesty cez gény. My ľudia ich máme státisíce, pretože naša kultúra je kumulatívna.

CURWOOD: Vravíte, že reč sa vyvíjala paralelne so životom cestou prírodnej selekcie. Ako to?

DENNETT: Pozrime sa na slová. Majú svoje vývojové rady. Slovo „tabuľa“ vzniklo z latinského tabula, ktoré má ešte starší koreň. Ako predmety prírodného výberu zápasia slová o miesto v ľudskom mozgu. Zanikajú, menia sa, menia svoj význam, značenie a výslovnosť.

Charles Darwin to spozoroval, a Richard Dawkins urobil okolo toho vo svojej knihe Sebecký gén veľký oblúk; dal tomu meno mém, čo je všeobecnejšie ako bežné slová. Niektoré veci sa dajú robiť tak, ako je nosiť šiltovku obrátenú dozadu, špeciálne tancovať foxtrot alebo vyrábať luky. Tieto vlastnosti sa prenášajú na potomstvo negeneticky a vyvíjajú sa zbierajúc po ceste mutácie. Musíte však uznať, že slová a iné mémy majú svoju vlastnú silu, a že to je správne, pretože chceme byť schopní vysvetliť celú našu ľudskú kultúru, nielen jej dobré stránky. Existujú bezcenné a špatné praktiky, zlé zvyky. Ide o to, že zlé zvyky sa vyvíjajú práve tak ako dobré. Prečo? Pretože sú infekčnejšie. Vyhrabú v našej výstroji, v našich dispozíciách, nejakú slabosť a využijú ju práve tak ako povedzme vírusy a iné mikróby.

CURWOOD: Hovorme o ľudskom rozume a o strojoch, o počítačoch. Čo považujete za najbližší krok, ktorý sa stroje naučia?

DENNETT: Ľudské bytosti dnešných dní sú zázračne inteligentní dizajnéri, inžinieri, vedci, poeti, umelci, a hudobní skladatelia. Je však jedna vec, ktorej sme sa naučili vďaka Darwinovi, Turingovi a iným, a to, že evolúcia je šikovnejšia, ako sme my. Učíme sa, ako zapriahnuť evolučné a kvázi evolučné procesy, aby túto prácu urobili za nás. Budujeme svet, v ktorom už máme tieto prorocké boxy, ktoré nám dajú odpovede na všetky otázky. Inakšie ako pri proroctvách dávnych čias, máme dobré dôvody veriť, čo nám stále predpovedajú. Škoda len, že dobre nerozumieme, čo vravia.

CURWOOD: Píšete aj o rizikách našej závislosti od modernej technológie.

DENNETT: Absolútne. Stali sme sa úžasne závislými od technológie, ktorej rozumie a vie ju opraviť len málokto z nás. Bolo zvykom, že keď sa niekomu pokazilo auto, mal on krátky kurz automechaniky a vedel si sám všeličo opraviť. To patrí minulosti. Strácame aj schopnosť čítať mapu, lebo sa šíri navigácia pomocou GPS. Keby došlo k elektronickému výpadku, nastala by nepredstaviteľná panika. Vrhlo by nás to náhle späť do 19. storočia. Nuž, nakoniec bol život v 19. storočí celkom prijateľný. Dalo sa žiť, dokonca príjemne žiť, čítať knihy, mať čo jesť a strechu nad hlavou a bolo dosť rôznych príjemností. Principiálne je cesta späť možná, ale len ak si uvedomíme, že musíme vedieť, kto bude ovládať remeslo podkúvania koní alebo bude vedieť dať do chodu parný stroj, v ktorom sa bude kúriť palivovým drevom alebo niečím podobným. Niektorí ľudia sa hrdia svojou znalosťou podrobností života v 19. storočí. Môžu byť pre nás veľmi dôležití, ak dôjde k technologickému výpadku, čo je zásadne možné.

CURWOOD: Niektorých ľudí hnevá, že ako sú počítače na postupe, ako umelá inteligencia napreduje, stroje nás premôžu. Nakoľko s tým súhlasíte?

DENNETT: Myslím si, že do určitej miery sa to už stalo. Myslím si, že sa nemusíme báť, že si nás roboty zotročia. Horšie je to s našou závislosťou od nich. Akú časť zárobku dávame pravidelne na krmivo malých domácich zvierat? Koľko nás stoja mobily, tablety a počítače, ktoré kedysi nikto nemal a dnes sa bez nich nikto nezaobíde?

Raz som dal svojim študentom za úlohu napísať fantáziu o tomto dare z kozmu; ľudia totiž po čase začali z toho robiť kópie, a robili ich tisíce a milióny a každý chcel mať z nich aspoň jednu.

Veľmi skoro každý na svete začal pracovať nadčas, aby si mohol dovoliť mať túto úžasnú magickú skrinku. Tieto veci si nás zotročili. Jediná vec, ktorá na nich je falošná, je, že to pochádza z vesmíru. Dostali sme len predstavu pojmov. Myslím prísnu umelú inteligenciu, sebavedomé agensy, zaobchádzajúce s nami ako so špinou, s otrokmi, alebo s hocičím takým; to je fantázia, ktorá je nielen nerealistická. Myslím si, že je škodlivá, pretože v nás vyvoláva hnev na niečo, čo je stovky rokov pred nami miesto hnevu nad vecami, ktoré sú už tu.

Prameň: Daniel Dennett, Minds, Machines and Evolution, Environmental News Magazine, 9. 6. 2017.

tags , , , , , , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu