Bežné mýty o ateistoch

Thursday, 3 August 2017 | Zošity humanistov č. 113

Lee Myers

V písomnom aj osobnom styku nás teisti veľmi rýchlo obžalúvajú, že „nemáme morálku“, že sa „hneváme na boha“ alebo že „ateizmus je vlastne len iné náboženstvo“ ako všetky iné. Samozrejme majú ateisti morálku. Uznávajú predsa vrodenú ľudskú slušnosť a poznajú zložité morálne systémy, prispôsobené jednotlivým ľudským spoločnostiam.

Keďže však ateisti nemajú sústavu božieho schválenia svojich presvedčení a názorov, preberajú osobnú zodpovednosť za svoje činy, spoliehajúc sa na logiku, rozum a slušnosť.

Nedá sa povedať, že ateisti sa hnevajú s bohom. Môže ich hnevať správanie niektorých náboženských skupín alebo jednotlivcov, ale nemožno sa hnevať s niekým, v ktorého existenciu neverím.

Ateizmus nie je náboženstvo, teda ani iné. Niektorí teisti zastávajú názor, že ateisti sú rovnako nábožní ako oni, ibaže ich viera je v opačné náboženstvo.

Aj rýchly pohľad do slovníka nám však ukáže, že ateizmus neplní žiadnu štandardnú definíciu nejakého „náboženstva“. Najlepšie to povedal James G. Huneker: „Bez dogmy je náboženstvo ako telo bez kostry. Neobstojí.“ Náboženstvo vyžaduje dogmy a dogmy vyžadujú absolútnu autoritu. Ateizmus neuznáva absolútnu autoritu, nemá dogmy a teda nemôže byť náboženstvom.

Niektoré obžaloby, ako napríklad „Ateisti veria, že niečo môže vzniknúť z ničoho“, sú pomerne neškodné, a niekedy ide skôr o komické tvrdenie.

Iné tvrdenia typu „Ateisti nemajú morálku“ sú veľmi obľúbené a časté; dotýkajú sa ateistov v ich každodennom živote. V niektorých štátoch sú zdrojom legislatívy proti ateistom. Ako také si zaslúžia premyslené odmietnutie.

Spolupracovník Ateistickej republiky Lee Myers napísal populárnu odpoveď na najbežnejšie z týchto obžalôb v eseji „Desať bežných mýtov o ateistoch“.

Máte vlastný zoznam zaujímavých, falošných, absurdných alebo žartovných údajov, ktoré ste počuli o ateistoch alebo ateizme? Radi by sme mali na našej webovej strane takýto zoznam. Podeľme sa o historky tohto druhu. Odpovedzte nám, ak chcete, anonymne.

1. Ateisti veria, že všetko, čo tu je, vzniklo z ničoho

Mnohí teisti veria, že kedysi nebolo nič a potom ich boh stvoril celý vesmír a kladú naivnú otázku: „Ak neexistuje boh, ako mohlo niečo vzniknúť z ničoho?“

Táto otázka sa kládla počas tisícročí a až teraz kvantová fyzika dáva základ pre názor, že vesmír mohol vzniknúť z „ničoho“; uznáva to napríklad kozmológ-ateista Lawrence Krauss.

Krauss však nehovorí za všetkých ateistov a v jeho ponímaní je „nič“ niečo celkom iného ako máme v predstavách; teoretické virtuálne častice vznikajú z energie požičanej v susednom vákuu.

Keď príde reč na vesmír, väčšina ateistov jednoducho zastane dôvodiť kdesi okolo údaja, že vesmír sa začal rozpínať pred asi 13,77 miliardami rokov. V ďalšej diskusii vystačím s konštatovaním „Neviem“. Nepotrebujem vedieť. Neverím, že vesmír vznikol z „ničoho“, ako chápu význam tohto pojmu veriaci alebo Krauss. Nemyslím si, že sa už nazbieralo dosť dôkazov na robenie záverov a stačí mi to. Nikdy som nestretol ateistu, ktorý by bol veril, že všetko vzniklo z „ničoho“ v takom zmysle, ako používajú toto slovo teisti; podľa mojej skúsenosti len menšina ľudí akceptuje teóriu čo aj veľkého Kraussa.

Teisti si môžu veriť, že vesmír bol stvorený z ničoho, ale potom im pripadá bremeno dôkazu, že predtým nebolo „nič“ a že vznik „niečoho“ vyžaduje nejakého boha.

2. Ateisti nemajú morálku

Ľudia sú sociálne bytosti a ako takí máme morálku. Niektorí teisti vravia, že ateisti nemajú dôvod byť morálnymi, keďže neveria v boha, ktorý by ich poučil alebo potrestal. Štúdie ukázali, že naša morálka je produktom mnohých činiteľov. Milgramov experiment poukazuje na dôležitosť autority v našom živote. Na to isté poukazuje experiment stanfordskej väznice, pridávajúci rolu aj sociálnej hierarchii. Bábkový test (len možnosti „dobré alebo zlé“) svedčí, že už jednoročné bábätká majú základný zmysel pre slušnosť, spravodlivosť a, žiaľ, aj bigotnosť či fanatizmus. Ľudská morálnosť je príliš zložitý pojem na to, aby sa dal vysvetliť náboženstvom alebo jeho nedostatkom.

Na svete žijú milióny ateistov svoj každodenný morálny život. Niektorí to nerobia, tak ako aj niektorí veriaci. Existuje ateistická dobročinnosť a sú ateistickí zločinci. Existuje však náboženská dobročinnosť ako aj náboženskí nenávistníci.

Nábožní ľudia aj ateisti sa môžu správať morálne alebo nemorálne na základe svojej náboženskej viery – alebo celkom nezávisle od nej. Jedna možnosť nevedie automaticky do druhej. Štúdie opakovane potvrdili, že základy ľudskej morálky boli prítomné prv, než bol jedinec vystavený pôsobeniu náboženstva.

3. Ateisti nepoznajú zmysel života

Aj ak ľudstvo prežije najbližších päť miliárd rokov na tejto planéte, Slnko sa potom nafúkne na červeného obra, zovrie a možno pohltí našu Zem, než vybuchne a rozptýli sa po vesmíre. Vesmír sa bude ďalej a čoraz rýchlejšie rozťahovať, až príťažlivosť nebude dosť veľká na tvorbu nových hviezd alebo planét. Raz vesmír vezme svoj koniec a umrie.

Niektorí teisti neveria na posmrtný život a uzatvárajú, že v tomto živote skutočne nezáleží na ničom.

Viera v posmrtný život môže ovplyvniť niečiu mienku o živote, ale nevyžaduje sa pre bežný život. Niektorí teisti sa odvolávajú na Nietzscheho nihilizmus, ako keby Nietzsche bol alfou a omegou filozofie existencializmu. Ako ľudia definujeme svoj zmysel života zvyčajne vo chvíľach šťastia a pri kladení si cieľov. Najlepšie to asi opísal Albert Camus v novele o Sizyfovom mýte.

Osobne si cením každú chvíľu, ktorú strávim so svojou dcérou. Jedným z mojich životných cieľov je byť dobrým otcom. Milujem umenie a jedným z mojich cieľov je čítať, počuť a vidieť z neho čím viac. Mám rád veľkú šálku horúcej kávy pozorujúc miznutie ranného oparu tesne pred brieždením. Milujem pokojnosť kanoistiky za slnečného dňa a hlasný vrzgot čerstvého snehu pod nohami. Mám potešenie z priateľov a rodiny.

Ateizmus dáva zmysel môjmu životu. Ako ateista som ľahko pochopil, že toto je jediný život, ktorý som dostal a ten raz skončí.

4. V zákopoch niet ateistov

Ba sú. Majú dokonca aj svoju webovú stranu.

Ale niektorí veria, že ateisti sú neúprimní a nepriznávajú, že v ťažkej chvíli každý volá o pomoc svojho alebo nejakého iného boha.

A tak sa tu vytvára konfliktná situácia: teista zakladá svoju vieru na strachu a potrebe, ateista na faktoch a dôkazoch. Ich domnienka znamená, že keď teista kričí „Ó, bože!“, doslovne sa pokúša hovoriť so svojím bohom.

Poznám viaceré nábožné rodiny a mám priateľov, ktorí vyslovia „Ó, bože!“ pri všetkých možných scenároch, ale len zriedka sa pokúšajú o skutočný rozhovor so svojím všemohúcim. Ani teista, kričiaci v zákope „Ó, bože!“, neočakáva boží zásah. Výraz sa bežne používa v tom istom zmysle slova ako „Do r…!“ alebo „H…“, hoci nijako nesúvisí s pravým významom toho slova. Aj tak existujú milióny ľudí, ktorí sa neraz ocitli v ohrození a nevolali na boha, h… ani nič iné.

5. Ateisti iba nenávidia boha

Iba natoľko, ako nenávidíme jednorožce.

Teisti robia tieto žalobné vyhlásenia, keď ateisti vyslovujú svoje morálne názory o predpokladaných činoch teistických božstiev.

„Ako môžete mať názor o niečom, na existenciu čoho neveríte?“

Takisto, ako si tvoríme mienku o hercovi z Hviezdnych vojen alebo iných filmov – podľa ich role v historke. Nezáleží na tom, či Sith povraždí všetky jedské deti alebo či nejaký boh vyvraždí prvorodených synov nejakého národa. Obyčajne sa situácia vyjasní až pri opakovaní vyhlásenia. „Nenávidia“ kresťania Alaha? „Nenávidia“ moslimovia Ježiša? „Nenávidia“ židia FSM (lietajúce špagetové obludy)?

Neveriť v nejaké osobitné náboženstvo nezávisí od negatívnej mienky o jeho božstve alebo postave mesiáša. Je to jednoducho výsledok nepresvedčenia; ťarcha dôkazu nebola splnená.

Osobne si myslím, že Budha a Lao-c’ hovoria veľké veci, ale nie som budhista ani taoista.

6. Ateisti sa nechcú poddať bohu

Nuž, to by bolo treba najprv povedať príčinu, prečo treba veriť, že existuje niečo, čomu sa treba poddať. Chýbanie viery v božstvá neznamená, že človek sa nechce poddať tomu, v čo neverí. Tak ako v bode 5, otázka sa dá teistovi vrátiť:

Neverí kresťanka na Alaha len preto, že nechce nosiť hižab či burku? Chýba nekatolíkom viera v katolicizmus preto, lebo sa nechcú poddať pápežovi? Chýba moslimom viera v Ježiša Krista preto, lebo chcú ďalej ospravedlňovať detské manželstvá činmi svojho tzv. proroka?

7. Ateisti sú rozhnevaní

Boli časy, keď útok na náboženstvo sa považoval za tabu. Niektorí veriaci by radi ostali pri tomto štandarde, aby zachránili svoje náboženstvo pred previerkou. Tieto časy prešli, ale to neznamená, že byť skeptický v otázkach viery sa prejavuje hnevom. Byť konfrontačný sa nerovná byť hnevlivý. Ak vám niekto povie, že Elvisovi sa ľudia vysmievali, že kupuje lacné tričká v K-Marte, táto správa bola analyzovaná, preverená, odhalená a vo väčšine prípadov vysmiata. Nevidím príčinu, prečo by to malo byť inakšie pre náboženské otázky.

8. Ateisti sú zodpovední za najhoršie hrôzy v dejinách

Stalin, Pol Pot a Mao boli ateisti, a tak ateizmus musí byť zodpovedný za hromadné popravy za ich vlády – tak asi znie obžaloba. Spravidla je obranou za obvinenie kresťanstva z križiackych ťažení a islamu z terorizmu.

Je pravda, že v priebehu dejín ľudstva sa kresťania, ateisti, moslimovia a mnohí iní ľudia mnohých iných vier dopustili početných úžasných zverských ukrutností. Ale títo ľudia najrozličnejších vier a nevier vykonali v tom istom čase aj tie najušľachtilejšie činy lásky k blížnemu. Stalin, Pol Pot a Mao nepopravovali ľudí v mene ateizmu, ale skôr preto, že sa im nechceli poddať ako bohom. Existuje dlhý zoznam ateistických politikov, ktorí sa nikdy nedopustili ukrutnosti.

Hlásať, že ateizmus vedie k hrozným zverstvám ako v prvých rokoch Sovietskeho zväzu, je unáhlená generalizácia, ktorá neberie do úvahy dobré činy slušných ateistických politikov.

9. Ateisti sú vinní za „scientizmus“

Musí byť nepríjemné držať sa viery, ktorá sa nedá ospravedlniť dôkazmi. To vedie niektorých teistov k záveru, že všetci ateisti sa hlásia k „scientizmu“.

Tento výraz sa mieni ako urážka skeptikov zato, že sa opovažujú žiadať dôkazy pri konfrontácii s neobyčajnými javmi. „Scientizmus“ je filozofia, tvrdiaca, že poslednou pravdou je veda, ktorá je súčasne jedinou cestou k pravde.

Ale dávať vede prednosť pred poverou neznamená, že veda má vždy pravdu. Vedci sú ľudia a môžu sa mýliť ako ktokoľvek druhý. Ani to neznamená, že veda je jediná cesta k pravde. Znamená to len to, že veda je účinná metóda hľadania prírodných právd.

Niektorí ateisti sú rovnako skeptickí ohľadom vedy ako náboženstva. Moja prvá štatistická práca na univerzite mala za úlohu nájsť tri príklady zneužitia údajov médiami. Tá istá úloha sa dávala každý rok už desaťročie, ale nestalo sa, žeby dvaja študenti uviedli tie isté tri príklady.

Študoval som aj filozofiu, vrátane filozofie vedy, takže viem, že veda sa môže mýliť. Ešte len čakám, že stretnem ateistu, ktorý verí, že scientisti sú neomylní.

10. Ateisti sú racionálni a logickí

Toto počúvam najmä od ateistov.

Niektorí ateisti sa radi považujú za racionálnejších ako teisti a navrhujú, aby sme sa nazývali skôr racionalistami alebo nejako podobne. Ale všetci ateisti nie sú racionálni. Ateizmus je len chýbanie viery v božstvá. Sú aj takí ateisti, korí veria na homeopatiu, mimozemšťanov, konšpiračné teórie a rad iných, úplne iracionálnych ideí nepodporovaných nijakou logikou.

Ak niekto došiel v racionálnej neviere až po neexistenciu božstiev, neznamená to, že je racionálny aj pre všetko ostatné v bežnom živote.

Prameň: Lee Myers, Ten Common Myths About Atheists, Atheist Republic, 16. 3. 2013.

tags , , , ,

3 Comments to Bežné mýty o ateistoch

Cyprian Cibrinka
August 11, 2017

Bod číslo 6 j argumentačným klamom. Tvrdenie, že medzi ateistami sú aj ľudia konajúci dobro nedáva dôvod považovať ateizmus za hnutie vedúce k ľudskosti a humanizmu. Ateizmus je bázou všatkých filozofických smerov, úvah a osobných rozhodnutí, na konci ktorého je len smrť a utrpenie. Ateizmus nemá filozofické nástroje ospravedlniť chladnokrvnú vypočítavosť vedúcu k masovým vraždám, lebo masové vraždenie je logickým dôsledkom života bez boha.
Napríklad aj Škoda vyzýva na politiku jedného dieťaťa. Potratový životný štýl má na svedomí viac ako miliardu obetí za 50 rokov. Ospravedlňovať masové vraždy morálnymi skutkami ateistov je ako ospravedlňovať Hitlera tým, že zachránil akéhosi vojaka z tanku pod paľbou.

Cyprian Cibrinka
August 11, 2017

Bod sedem je opäť argumentačným klamom. Viesť filozofickú dišputu a podnecovať násilie alebo ho priamo konať alebo prehliadať je rozdiel. Sú ateisti, ktoré vraždia kresťanov. Ničia kultúrne pamiatky, spôsobujú utrpenie a bolesť. Skúste si predstaviť pápeža, ktorý si dovolí rovnakým slovníkom napádať buzerantov… Aký je to pocit?

Cyprian Cibrinka
August 11, 2017

Bod 1… Veriaci nepotrebuje riešiť pôvod Vesmíru. No má právo klásť logické otázky ateistom. Najmä ak logika ateistov preukazuje znaky bláznivej viery. Dôkazné bremeno je na strane ateistov. Nedávajte do rozporu vedu a vieru. Vedcov a kresťanov. Je to zavádzanie. Vatikán prevádzkuje astronomické observatórium a v dejinách prispel k mnohým objavom.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu