Vedec neverí, ale vie, alebo si dôveruje, že bude vedieť

Friday, 25 August 2017 | Zošity humanistov č. 113

Rastislav Škoda

Stále sa nájdu takí, čo v prvej osobe hovoria o tom, že ich fyzikálne zákony a konštanty pri obraze vesmíru svojou naladenosťou na presne také hodnoty, aké sa predpokladajú a zisťujú, aby existoval inteligentný život, presviedčajú o existencii veľkého dizajnéra (biblického boha, stvoriteľa).

Nedávajú však odpoveď na oprávnenú otázku, že ak boh stvoril vesmír, kto stvoril boha? Málokoho uspokojí mysteriózne „boh je sám od seba od večnosti do večnosti“.

Vypomáhajú si tým, že šíria po svete klamný názor, že na vývoj prírodným výberom nakoniec aj vedci tiež len veria. Mienkotvorné americké noviny (napr. New York Times) takéto názory uverejňujú a otvorene či skryto prihrievajú náboženské stanovisko. Jerry Coyne má pre nich tieto odpovede:

  1. Veda sa nezakladá na viere, že fyzikálne zákony budú platiť vždy a rovnako na všetkých miestach vo vesmíre, napr. dĺžka metra. To je pozorovanie, osobná skúsenosť, ktorej dosiaľ nikdy nič neprotirečilo.
  2. Nie je pravda, že vedec musí veriť, že vesmír riadia závislé, nemenné, absolútne, všeobecné matematické zákony nešpecifického pôvodu. Netreba veriť, že tieto zákony neprestanú platiť a že sa jedno ráno zobudíme a zistíme, že teplo tečie z chladného miesta na teplé a že rýchlosť svetla sa práve zmenila. Na také veci sa neverí, to sú istoty na základe nespočetných skúseností, získavaných po celý život. Na rozdiel od nich sa náboženské zásady zakladajú len na viere a niet pre ne empirických, skúsenostných dát.
  3. Existuje námietka, že viera vedca sa zakladá na čomsi mimo neho a vesmíru, ako je rad nevysvetlených fyzikálnych zákonov. To, že tie zákony nie sú dosiaľ definitívne vysvetlené, nerobí z astrofyziky vieru. Znamená to len, že zatiaľ nemáme odpoveď, ktorá by sa zaobišla bez intervencie nadprirodzeného činiteľa. Pozná niekto príklad toho, čo považujú vedci za pravdu bez dôkazu? Medzi tvrdeniami kreacionistov by o príklady nebola núdza.

Prameň: Paul C. Davies, On “TAKING SCIENCE ON FAITH”.

tags , ,

2 Comments to Vedec neverí, ale vie, alebo si dôveruje, že bude vedieť

Cyprian Cibrinka
August 27, 2017

Veda bez viery nie je možná. Veda pracuje s hypotézami a tie overuje. Hypotéza je druh viery. Viera je druh osobného duchovného vzťahu k nepoznanému. Veríme denne a stále niečomu. Veríte, že ak nasadnete do sanitky, dostanete sa k lekárovi a ak napíšete blog a kliknete na Odoslať, tak sa článok uverejní. Viera rovná sa predpoklad. Snaha urobiť z ateistov neveriacich ľudí je ako rovnako smiešna, ako urobiť z plechovice ateistu len preto, že plechovica nechodí do kostola. Bez viery by veda nebola možná. Veď čo by veda overovala, aké teórie, hypotézy a predpoklady, ak by vedec neveril, že overovanie hypotéz povedie k poznaniu? Tam, kde zatiaľ nie sú dôkazy, je viera. Ak sa objavia dôkazy, viera bude nahradená poznaním.

Klimeš Jan
September 17, 2017

Je to pouze o nedostatečném vymezení a obektivním definováním používaných slov.Řešim své problémy jinak.VÍM - Vtom případě víry netřeba.NEVÍM - V tom případě stanovím procento možného a dle toho konám…

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu