Zošity humanistov

Ako veria švajčiarski prominenti?

Saturday, 25 August 2018 | Zošity humanistov č. 117

Kniha je zbierkou rozhovorov s 27 osobnosťami švajčiarskeho literárneho a umeleckého prostredia od Petra Bichsela po Jeana Zieglera. Veria títo inakšie ako bežní občania a veriaci?

Väčšina intelektuálov má stredoškolské až vysokoškolské vzdelanie, a najmä vďaka Darwinovi a jeho teórii evolúcie na podklade prírodného výberu neveria na nadprirodzeno, a ak nie sú otvorení alebo skrytí ateisti, volia strednú cestu agnosticizmu, resp. popri ňom silne kritizujú cirkvi, predovšetkým katolícku.

V knihách, článkoch aj diskusiách sa často intenzívne pretriasajú tzv. existenciálne témy po zmysle a nezmysle života, o láske a istotách, o živote a smrti vrátane po smrti. Spisovatelia a umelci robia zo svojich tém bestsellery. Nápadné je, že takmer všetci intelektuáli zaujímajú voči cirkvi kritické až odmietavé stanovisko.

Práve politici radi prízvukujú, že viera je súkromná záležitosť, s čím sa nedá súhlasiť, kým sú bezverci nábožensky bezprávnymi občanmi druhej triedy; tak je to napr. s kresťanmi v Pakistane a ateistami v USA – a aj u nás.

Grétkina otázka („Ako je to s tvojím náboženstvom?“) bola Faustovi vyslovene nepríjemná. Odpovedal jej zdržanlivo a slovo boh nevedel ani vysloviť. „Kto ho smie menovať?“ povedal vyhýbavo a svätuškársky radil Grétke: „Menuj ho, ako chceš… Ja preňho nemám meno! Cit je dôležitý: čo tam po mene.“

Nezodrateľným argumentom v prospech viery sa stala Láska, samozrejme s veľkým L, ale je nepochopiteľná. Veď celý svet je stvorený tak zle, že dosiaľ sa na ňom mala dobre len rodová šľachta, duchovenstvo a boháči; či už čistí miliardári (verme, že aj takí môžu byť), alebo špinaví mafiáni. Obraz sveta na začiatku 21. storočia nesvedčí ani o múdrosti a dobrote tzv. stvoriteľa, ani o vďačnosti a uznanlivosti stvorenstva. Načo sú dobré hrozby predátorov, načo pripomienky holokaustu? Nič nesvedčí pre dlhodobú trvanlivosť produktu Zem s geneticky zakotveným programom sebazničenia.

Osobitne rituály na križovatkách života – krst, svadba a pohreb – sú vhodné príležitosti na úvahy o posolstve evanjelia a jeho šírení, totiž o oslobodzujúcej božej láske. Dá sa na niečo podobné pomyslieť pri 65 miliónoch utečencov/migrantov v dnešnom svete? Cirkvi by tu mali byť pre tých, čo sú dole, nemajú šaty, hladujú a utekajú. Tu môžu byť cirkvi vzorom pre priateľské stretávanie sa ľudí.

Interview: Karin Müller/Kirchenbote

Prameň: Wolf Südbeck-Baur, Wie Prominente glauben, ref.ch (Das Portal der Reformierten), 19. 1. 2016.

katolícka cirkev, kritika kresťanstva, kritika náboženstva, kritika viery, Südbeck-Baur Wolf, viera, Ziegler Jean

2 Comments to Ako veria švajčiarski prominenti?

Pridaj komentár