Ako veria švajčiarski prominenti?

Saturday, 25 August 2018 | Zošity humanistov č. 117

Kniha je zbierkou rozhovorov s 27 osobnosťami švajčiarskeho literárneho a umeleckého prostredia od Petra Bichsela po Jeana Zieglera. Veria títo inakšie ako bežní občania a veriaci?

Väčšina intelektuálov má stredoškolské až vysokoškolské vzdelanie, a najmä vďaka Darwinovi a jeho teórii evolúcie na podklade prírodného výberu neveria na nadprirodzeno, a ak nie sú otvorení alebo skrytí ateisti, volia strednú cestu agnosticizmu, resp. popri ňom silne kritizujú cirkvi, predovšetkým katolícku.

V knihách, článkoch aj diskusiách sa často intenzívne pretriasajú tzv. existenciálne témy po zmysle a nezmysle života, o láske a istotách, o živote a smrti vrátane po smrti. Spisovatelia a umelci robia zo svojich tém bestsellery. Nápadné je, že takmer všetci intelektuáli zaujímajú voči cirkvi kritické až odmietavé stanovisko.

Práve politici radi prízvukujú, že viera je súkromná záležitosť, s čím sa nedá súhlasiť, kým sú bezverci nábožensky bezprávnymi občanmi druhej triedy; tak je to napr. s kresťanmi v Pakistane a ateistami v USA – a aj u nás.

Grétkina otázka („Ako je to s tvojím náboženstvom?“) bola Faustovi vyslovene nepríjemná. Odpovedal jej zdržanlivo a slovo boh nevedel ani vysloviť. „Kto ho smie menovať?“ povedal vyhýbavo a svätuškársky radil Grétke: „Menuj ho, ako chceš… Ja preňho nemám meno! Cit je dôležitý: čo tam po mene.

Nezodrateľným argumentom v prospech viery sa stala Láska, samozrejme s veľkým L, ale je nepochopiteľná. Veď celý svet je stvorený tak zle, že dosiaľ sa na ňom mala dobre len rodová šľachta, duchovenstvo a boháči; či už čistí miliardári (verme, že aj takí môžu byť), alebo špinaví mafiáni. Obraz sveta na začiatku 21. storočia nesvedčí ani o múdrosti a dobrote tzv. stvoriteľa, ani o vďačnosti a uznanlivosti stvorenstva. Načo sú dobré hrozby predátorov, načo pripomienky holokaustu? Nič nesvedčí pre dlhodobú trvanlivosť produktu Zem s geneticky zakotveným programom sebazničenia.

Osobitne rituály na križovatkách života – krst, svadba a pohreb – sú vhodné príležitosti na úvahy o posolstve evanjelia a jeho šírení, totiž o oslobodzujúcej božej láske. Dá sa na niečo podobné pomyslieť pri 65 miliónoch utečencov/migrantov v dnešnom svete? Cirkvi by tu mali byť pre tých, čo sú dole, nemajú šaty, hladujú a utekajú. Tu môžu byť cirkvi vzorom pre priateľské stretávanie sa ľudí.

Interview: Karin Müller/Kirchenbote

Prameň: Wolf Südbeck-Baur, Wie Prominente glauben, ref.ch (Das Portal der Reformierten), 19. 1. 2016.

tags , , , , , ,

2 Comments to Ako veria švajčiarski prominenti?

Cyprian Cibrinka
August 25, 2018

Prečo pre tých 65 miliónov utečencov nie sú sekulárni humanisti alebo militantní ateisti? Môžu ísť príkladom… Ste predsa humanisti? Alebo len takí tuctoví, papieroví a internetoví?

Rastislav
August 26, 2018

Oberáte mňa a seba o čas a priestor. Prosím, prestaňte.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu