Mýt preľudnenosti

Thursday, 25 October 2018 | Preľudnenie, Zošity humanistov č. 118

Fred Pearce

Názor, že rastúce počty ľudí zničia planétu Zem, vyhlasuje Fred Pearce v Prospect Magazine, marec 2010, za prekonaný.

Viacerí z dnes najrešpektovanejších vedcov od Stephena Hawkinga po Davida Attenborougha sú toho názoru, že naše snahy v boji s klimatickými zmenami a inými environmentálnymi hrozbami zlyhajú, ak „neurobíme niečo“ s početným rastom populácií.

V knihe „Vesmír v orechovej škrupinke“ píše Hawking. že počas ostatných 200 rokov sa nárast svetovej populácie stal exponenciálnym, a táto sa zdvojnásobí každých 40 rokov.

Bude ťažké, ak nie nemožné, prinútiť ženy urobiť niečo pre planétu, t. j. pre životné prostredie. Urobia to bez problémov pre svoje dobro, pre dobro svojich detí a svojich rodín.

V Číne od r. 1979 štát určuje, koľko detí smie mať rodina, čo je dosť brutálna a odpudivá metóda, pri čom najlepšie je, že toto násilie bolo temer zbytočné, keďže čínske komunity na celom svete – na Taiwane, v Singapure a Hongkongu, išli tou istou cestou. Keď sa vyše 6-miliónový Hongkong vrátil v roku 1997 k Číne, mal najnižšiu pôrodnosť na svete: menej ako 1 dieťa na ženu.

To všetko je nezmysel. Začnime s tým, že exponenciálny rast populácie sa nekoná. V skutočnosti sa populačný rast spomaľuje. Už viac ako tri desaťročia sa ženám na celom svete rodí menej detí ako kedysi. Globálne majú dnes ženy polovicu toho počtu detí, ako mali ich matky, a to dobrovoľne. Robia to pre svoje vlastné dobro, pre dobro svojich rodín. A ak to pomôže planéte, tým lepšie.

Tu sú čísla: pred 40 rokmi mala priemerná žena päť až šesť detí, dnes ich má 2,6. To je veľmi blízko náhradnej miere pôrodnosti, ktorá je okolo 2,3. Ako ukazujem vo svojej novej knihe Peoplequake (slovná hračka analogicky k earthquake, zemetrasenie, tu ľudotrasenie), polovica sveta už má pôrodnosť pod dlhodobou náhradnou mierou. Zahŕňa to celú Európu, väčšinu Karibiku, Ďaleký východ od Japonska po Vietnam a Thajsko, Austráliu, Kanadu, Srí Lanku, Turecko, Alžírsko, Kazachstan a Tunisko.

Zaberá to aj Čínu, kde štát rozhoduje, koľko detí smie mať jeden pár, čo je brutálne a odpudivé. Zvláštne na tom je, že už nie je veľký rozdiel: Čínske komunity idú na celom svete bez prinucovania tou istou cestou – na Taiwane, v Singapure a dokonca aj v Hongkongu majú menej detí.

Čo sa to deje? Demografi vravia, že ženy začnú mať menej detí, až keď sa im dostane výchova a vzdelanie, a keď zbohatnú, ako sa to stalo v Európe.

Ale povedzte to ženám v Bangladéši, jednom z najchudobnejších štátov sveta, kde dievčatá dostávajú najslabšiu výchovu a vydávajú ich často v polovici tínedžerstva. Aj tam majú teraz tri deti, menej ako polovicu počtu detí ich matiek. V Indii je pôrodnosť ešte nižšia, len 2,8. Alebo to povedzte ženám v Brazílii. Aj v tejto horúcej posteli katolicizmu majú dnes ženy priemerne dve deti, a toto číslo klesá, nech si kňazi hovoria čokoľvek.

Ženy to robia, pretože to po prvý raz vo svojej histórii môžu urobiť. Lepšia zdravotná starostlivosť a hygiena znamenajú, že väčšina detí dosiahne dospelý vek. Už netreba mať päť alebo šesť detí na zaistenie ďalšej generácie – tak ich nemajú.

Samozrejme sa vyskytujú vzdorovité výnimky. V niektorých oblastiach vidieckej Afriky majú ženy ešte stále po päť alebo viac detí, ale aj tie sa stávajú racionálnejšími. Zväčša vedú farmy a potrebujú deti na stráženie zvierat a prácu na poli. V odľahlých dedinách Jemenu sa nútia do manželstva už 11-ročné dievčatá, ktoré potom majú priemerne šesť detí. Ale aj Stredný východ sa mení. Vezmime si Irán. Počas ostatných 20 rokov prešli ženy od rodenia osem detí na menej ako dve – presne 1,7 – nech si mullahovia hovoria, čo chcú.

Veľká novinka znie, že bohatý či chudobný, socialista či kapitalista, moslim alebo katolík, sekulárny alebo pobožný, pod prísnou kontrolou vlády alebo bez nej, temer všetky štáty podávajú to isté hlásenie o reprodukčnej revolúcii.

Neznamená to, že svetová populácia prestala rásť. Stále pribúda ročne 70 miliónov nových občanov sveta. Zapríčiňuje to časový rozdiel: veľký počet mladých žien, narodených počas predošlého baby boomu mohol mať len po dvoch deťoch, aj tak to dáva ohromný prírastok. No, dá sa očakávať, že počas jednej generácie sa svetová populácia skoro iste stabilizuje a v polovici storočia asi začne klesať. Preto volajú v USA moju novú knihu „Prichádzajúci populačný krach (kolaps)“.

Je to dobrá novina pre prostredie a planetárne zdroje? Je samozrejmé, že pri všetkých ostatných rovnakých parametroch znamená menej ľudí menej škôd pre planétu.

Fakt je, že rast konzumácie (spotreby) ďaleko prevyšuje rast počtu obyvateľstva a ohrozuje planétu. Pritom k rastu konzumácie dochádzalo a dochádza v bohatých krajinách, ktoré už dávnejšie prestali pridávať rozhodujúce počty nových obyvateľov, kým väčšina ostatného populačného prírastku sa zaznamenáva v krajinách, ktoré len veľmi málo ovplyvňujú celkovú situáciu na planéte.

Nech volíte akúkoľvek metódu merania, zistíte, že len malá časť svetovej populácie využíva väčšinu svetových zdrojov a produkuje väčšinu znečistenia. Zoberme CO2, hlavný činiteľ z hľadiska klimatických zmien. Pol miliardy najbohatších ľudí sveta – to je asi 7 percent svetovej populácie – je zodpovedných za polovicu emisií CO2. A naopak, najchudobnejších 50 percent populácie zodpovedá za akurát sedem percent emisií.

V najbližších 30 – 40 rokoch sa očakáva prírastok okolo dvoch miliárd ľudí a dôjde k nemu v chudobnej polovici sveta. Aj keby bolo možné zastaviť tento rast, malo by to len minimálny vplyv na emisie alebo iné globálne hrozby pre planétu.

Ach, poviete, ale čo s budúcimi generáciami? Všetky tie veľké rodiny v Afrike budú mať ešte väčšie rodiny! Iste, je to veľký problém, ale pozrime sa bližšie na rozdiely, ktoré tu panujú. Emisie CO2 jedného Američana sa dnes rovnajú emisiám asi štyroch Číňanov, 20 Indov, 30 Pakistancov, 40 Nigérijčanov alebo 250 Etiópčanov. Žena v roľníckej Etiópii môže mať 10 detí. V nepravdepodobnom prípade môžu všetky dorásť do dospelého veku a mať tiež po 10 detí; celý tento klan viac ako sto ľudí bude stále emitovať menej CO2 ako vy alebo ja. Záleží na nadspotrebe, nie na preľudnení.

Ekonómovia predpovedajú, že svetová ekonómia vzrastie okolo roku 2050 o 400 percent. Ak sa to stane, menej ako desatina toho prírastku pripadne na zvýšenie počtu ľudí.

Je pravda, že títo pribúdajúci chudobní môžu jedného dňa zbohatnúť. Ak sa to stane – a ja verím, že sa to stane – bude ich vplyv na planétu väčší.

Je však vrcholom našej arogancie v bohatom svete znižovať význam vlastnej uhlíkovej stopy v našom prostredí. Budúce generácie môžu mať jedného dňa odvahu stať sa tak bohatými a deštruktívnymi, ako sme my už dnes. Ako sa opovažujeme brať toto právo farebným súkmeňovcom?

Niektorí zelení aktivisti by sa mali zbližša pozrieť na samých seba. Radi si o sebe myslíme, že sme pokrokoví. Ale Robert Malthus, muž, ktorý pred 200 rokmi vyslovil varovanie, že populačný rast povedie k armagedonu, koncu sveta, bol vo svojej dobe prívržencom kapitalistických majiteľov mlynov a tovární. Odmietal viktoriánsku dobročinnosť, pretože situáciu chudobných, ako hovoril, zhoršovala, nabádajúc ich rozmnožovať sa. Vravel, že remeselnícke dielne – trestnice – workhouses, boli príliš zhovievavé. Súčasní skutočne pokrokoví ľudia ho nemali radi. Charles Dickens ho napadol vo viacerých knihách: Keď sa Oliver Twist zasadzoval za viac prísnosti v chudobincoch a trestniciach, bola to satira na nový zákon, sprísňujúci režim vo väzniciach a nazývaný Malthusovým zákonom. V Hard Times, Tvrdých časoch, vystupuje riaditeľ, postihnutý faktmi, ktorý má syna menom Malthus; aj v Kolede je charakter, Ebenezer Scrooge, považovaný za karikatúru Malthusa.

Treba mať na pamäti, že Malthus strávil niekoľko rokov vyučujúc britských koloniálnych administrátorov, kým ich rozposlali po impériu. Títo si osvojili názor, že hladomor a choroby sú dôsledky nadmerného množenia sa a obetiam má byť dovolené umrieť. Maltuziánske myslenie viedlo k početným nepotrebným úmrtiam za írskeho zemiakového hladomoru.

Nemusíme zabrať na Malthusovu návnadu a viniť chudobných celého sveta za environmentálne škody, zapríčinené prevažne nami, boháčmi. Pravda je taká, že populačná bomba bola oslabená až zneškodnená takmer na celom svete, ale konzumná bomba je tu a je stále nebezpečnejšia.

Prameň: Fred Pearce, The overpopulation myth, Prospect Magazine, 8. 3. 2010.

tags , , , , , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu