Zošity humanistov

Hrozba globálnej médiokracie

Wednesday, 7 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | 2 Komentárov

Rastislav Škoda

Pohroma globálnej médiokracie čoskoro zasiahne aj naše médiá – noviny, časopisy, knihy, rozhlas, televíziu a mítingy. Má k dispozícii nové technológie od xeroxov cez počítače až k satelitom; je v rukách veľkých mediálnych konglomerátov; vyrába a predáva všetky možné druhy programov pri prísnom dodržovaní jedného základného pravidla: zdôrazňovať čo len minimálny spoločný menovateľ a maskovať až utlmiť všetky sporné otázky.

› Čítaj ďalej

globalizácia, masmédiá, Škoda Rastislav

Bertrand Russell o svojom ateizme

Tuesday, 6 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Bertrand Russell

V posledných rokoch sa rozšírila povesť, že náboženskú ortodoxiu už neodmietam ako kedysi. Táto povesť sa nezakladá na ničom. Stále považujem všetky veľké náboženstvá sveta – budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus – tak za nepravdivé ako za škodlivé. Z logických dôvodov je jasné, že nanajvýš jedno by mohlo mať pravdu, keďže si navzájom protirečia. Je síce pravda, že scholastici formulovali logické argumenty pre božiu existenciu a že tieto argumenty, ako aj iné s podobným obsahom, prevzali početní filozofi. No logika, na ktorej tieto tradičné argumenty spočívajú, je aristotelovské myslenie, ktoré dnes odmietajú prakticky všetci logici okrem katolíckych. Myslím si, že nie je v poriadku etické vnímanie ľudí, ktorí veria, že všemocný, vševediaci a dobrotivý Boh je so sebou spokojný, keď v priebehu miliónov rokov pripravil z neživých hmlovín pôdu, z ktorej vzišli Hitler, Stalin a vodíková bomba.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, škodlivosť náboženstva

Úvod prekladateľa Russellových esejí

Monday, 5 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Keď v r. 1961 vyšiel v Prahe český preklad knihy nositeľa Nobelovej ceny Bertranda Russella Proč nejsem křesťanem a jiné eseje, vynechali cenzori stať „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“, v ktorej Russell zaraďuje komunizmus popri budhizme, hinduizme, islame a kresťanstve medzi „veľké svetové náboženstvá“ a upozorňuje na ich nebezpečenstvo pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva, ak sa praktizujú dogmaticky. Komunisti radi využili Russellov agnosticizmus či ateizmus pre svoje účely, ale zamlčali svojim čitateľom polovicu pravdy, t. j. že Russell odmieta každý dogmatizmus. Ak sa dá konštatovať, že nebezpečenstvo dogmatického komunizmu prakticky už existuje už len v Severnej Kórei, platí pravý opak pre dogmatizmus náboženský, a to v celosvetovom meradle: islam v arabskom svete a v juhovýchodnej Ázii, hinduizmus v Ázii a rozličné formy kresťanstva prakticky na celom svete.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, Škoda Rastislav, škodlivosť náboženstva

Zachráni nás náboženská viera?

Sunday, 4 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Betrand Russell

Podľa jednej teórie, ktorá vo svete získava stále viac súhlasu, sú zlá, na ktoré svet trpí, zapríčinené miznutím náboženskej viery. Práve opak tejto teórie považujem za správny. Viera, ak vôbec má niečo s vecou do činenia, je dnes oveľa rozšírenejšia, ako bola ešte pred nedávnom. Reťaz príčin, ktoré viedli k dnešnej situácii, nijako nesúvisí s náboženskými presvedčeniami ľudí, ktoré sú skôr dôsledkom ako príčinou našich bied.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, škodlivosť náboženstva, vojny

Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?

Saturday, 3 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Bertrand Russell

Esej v štokholmských novinách Dagens Nyheter 9. a 11. novembra 1954

I.

Ľudstvo sa nachádza v smrteľnom nebezpečenstve a tak ako v minulosti strach privádza ľudí k tomu, že hľadajú útechu u boha. Na celom Západe prežívame všeobecné znovuoživenie náboženstva. Nacisti a komunisti odmietli kresťanstvo a dopustili sa činov, s ktorými nesúhlasíme. Skoro by sa dalo povedať, že aspoň čiastočne sú zodpovední za naše starosti Hitler a sovietska vláda a že internacionálne problémy by boli vyriešené, keby sa ľudstvo vrátilo ku kresťanstvu. Ja považujem všetky takéto reči za holý klam, vzídený zo strachu, a to ešte za nebezpečný klam, lebo aj ľudí, ktorých myslenie by bolo inakšie plodné, uvádza do omylu a tým sa stavia do cesty rozumným riešeniam.

› Čítaj ďalej

etika, morálne pravidlá, podobnosť náboženstva a komunizmu, Russell Bertrand

Vyznanie racionalistu

Friday, 2 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Bertrand Russell

Rozhlasová prednáška 20. 5. 1947 v BBC v porade „V čo verím?“

Keď v sebe hľadám hlboké pramene svojich názorov, a to praktických aj teoretických, zisťujem, že väčšina z nich vyviera z môjho obdivu dvoch vlastností - láskavosti a vierohodnosti. Začnime s láskavosťou: väčšina sociálnych a politických ziel tohto sveta vzniká z nedostatku sympatie a prítomnosti nenávisti, závisti alebo strachu. Prejavy nepriateľstva tohto druhu sú medzi národmi bežné; často existujú aj medzi rozličnými spoločenskými triedami a náboženstvami toho istého národa; v mnohých povolaniach je závisť prekážkou uznania väčších zásluh; nepriateľstvo až nenávisť voči židom, utláčanie černochov a opovrhovanie všetkými, čo nie sú bieli, zapríčinili a zapríčiňujú veľa utrpenia aj tým, čo chcú niekoho utláčať, aj tým, ktorých niekto zamýšľa utláčať. Každý druh nepriateľského konania alebo cítenia vyvoláva reakciu, ktorá nadobúda na intenzite a rodí stále ďalšie násilenstvá a nespravodlivosti, vyznačujúce sa strašnou vitalitou. Proti tomu možno pôsobiť len tak, že sami v sebe pestujeme a u našich detí vyvolávame pocity priateľskosti a nie nepriateľstva, žičlivosti a nie zlomyseľnosti, spolupráce a nie súťaženia.

› Čítaj ďalej

láskavosť, nacizmus, prijateľná domnienka, racionalizmus, Russell Bertrand, viera bez dôkazov, vierohodnosť

Prečo nie som kresťanom

Thursday, 1 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | 6 Komentárov

Bertrand Russell

Prednáška 6. marca 1927 v sále obecného domu v Battersea pod záštitou juholondýnskej pobočky Národnej spoločnosti voľnomyšlienkarov

Ako vám už povedal váš predseda, prehovorím dnes večer na tému „Prečo nie som kresťanom“. Nebude pritom asi nijako na škodu, ak si najprv vyjasníme, čo máme na mysli pod pojmom „kresťan“. Tento výraz sa dnes používa vo veľmi voľnom zmysle slova. Niektorým ľuďom úplne stačí, ak sa niekto poctivo snaží viesť poriadny život, aby v ňom už videli kresťana. Predpokladám, že kresťanov v tomto zmysle by sme našli vo všetkých sektách a vyznaniach. Podľa môjho názoru nemožno v tomto zmysle vidieť vlastný význam tohto slova, aj keď len z toho dôvodu, čo by z toho nutne vyplynulo: že sa totiž zrejme nikto, kto nie je kresťanom – teda nijaký budhista, vyznávač Konfucia alebo moslim – nesnaží žiť poctivo. Nepokladám za kresťana každého, čo si dáva za cieľ žiť slušne podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Aby ste mali právo nazývať sa kresťanom, musíte mať do určitej miery definovanú vieru. Ani tento výraz už dnes nemá taký plnokrvný význam, ako mal za čias sv. Augustína a sv. Tomáša Akvinského. Keď vtedy niekto o sebe povedal, že je kresťan, bolo každému jasné, čo má na mysli. Kresťanstvo sa prijímalo ako ucelený súhrn presne formulovaných článkov viery a každej jednej slabike týchto článkov sa verilo celou silou svojho presvedčenia.

› Čítaj ďalej

dôkazy existencie Boha, kresťan, Kristova osobnosť, pokrok, Russell Bertrand, strach