Zošity humanistov

Trojlístok a vianočka ako argumenty pre existenciu Trojice

Saturday, 10 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Ťažko sa mi dalo dočítať stať J. Krempaského o modele Trinity–Trojice a jeho odraze v reálnom (fyzikálnom a biologickom) svete (Zborník Kresťanstvo a fyzika, SSV, Trnava 2001). Vraj žijeme v 3-rozmernom svete, hmota existuje v 3 podobách, „musia existovať presne 3 druhy gluónov“, jestvujú 3 špecifické silové interakcie“, stavebnými kameňmi biologickej hmoty sú kodóny, pozostávajúce z 3 základných báz – a rad ďalších viac-menej hodnoverných výskytov čísla 3 vo svete okolo nás. Hneď mi prišlo na um: Prečo nespomenie v tomto ohľade najvýznamnejší fakt a tým činom najpresvedčivejší dôkaz o existencii boha v podobe 3  bohov – výskyt 3-listej ďatelinky? Slovenskí botanici ju síce nazvali nepekne plazivou a všelijako inakšou, ale pre mňa je od malička trojlistá a som rád, že to má ako meno po latinsky: Trifolium. Nepripomína vám už to Trinitas? Trojicu?

› Čítaj ďalej

Krempaský Július, Svätá trojica, Škoda Rastislav

Prírodné vedy a kresťanstvo

Friday, 9 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

2. Fyzika

Adam Roman

Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí,
ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky
a dávajú mu niečo z krásy tragédie.“
                               Steven Weinberg, Prvé tri minúty

V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici. Zborník Kresťanstvo a fyzika (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktorý budem v ďalšom označovať ako KaF, obsahuje 18 príspevkov siedmich autorov, medzi ktorými s 10 príspevkami dominuje nestor slovenskej fyziky, prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. Všimnime si jeho pokus vniesť jasno do vzťahu vedy a teológie:

› Čítaj ďalej

fyzika, Krempaský Július, Roman Adam, veda a náboženstvo

Prvý koncern sveta

Thursday, 8 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

John F. Jungclaussen

Cosimo del Medici sa zriekol časti svojej moci, aby zvýšil svoj vplyv. Ako bankár pápeža je vzorom moderného predsedu predstavenstva veľkého koncernu.

› Čítaj ďalej

banky, Jungclaussen John F., koncern, Medici Cosimo del

Deliaci múr medzi náboženstvom a vedou

Wednesday, 7 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Vyhlásenie francúzskych vedcov

V septembri 2000 organizoval francúzsky spolok ateistov Libre pensée française (Francúzska voľná myšlienka) konferenciu s útočným názvom „Spiritualistické vpády a intelektuálne klamstvá vo vede“, ktorej sa zúčastnili známi vedci ako Jean Bricmont z Belgicka, Ian Plimer z Austrálie a Patrick Tort, riaditeľ Medzinárodného Inštitútu Charlesa Darwina, a to v chýrnom Múzeu prírodných vied v Paríži. Vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa hovorí:

› Čítaj ďalej

francúzski ateisti, veda a náboženstvo, vyhlásenie

Vaječník zo skúmavky

Tuesday, 6 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Redakcia

Biológovia vypestovali v laboratóriu umelé vajíčka. Tento ďalší prelom biotechnológie, porovnateľný s narodením ovečky Dolly, má ďalekosiahle následky pre bioetiku. Karin Hübnerová sa náhodou práve v tom momente dívala cez optiku svojho binokulára na dianie na dne Petriho misky.

› Čítaj ďalej

biotechnológia, Hübnerová Karin, kmeňové bunky, ovulácia, redakcia

Kanada sa sekularizuje

Monday, 5 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Clifford Kraus

Francúzsko-kanadský autor Yan Martell sa priznal, že v pripravovanom kanadskom vydaní svojho románu „Život Pí“ zmenil text niektorých kapitol z obavy, že by mohol uraziť Kanaďanov ich náboženským obsahom.

› Čítaj ďalej

Kanada, Kraus Clifford, sekularizácia

Divný Janko a zbojníci

Sunday, 4 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Margrit Sprecherová

Iracká vojna, zlosť na Ameriku a jeho najnovšia útočná kniha „Noví vládcovia sveta“ urobili profesora sociológie Jeana Zieglera najžiadanejším Švajčiarom – v cudzine.

› Čítaj ďalej

divný Janko, Noví vládcovia sveta, Sprecherová Margrit, vojna v Iraku, Ziegler Jean

Zrada penzijných fondov na dôchodcoch

Saturday, 3 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Martine Bulardová

Vo Francúzsku organizovali všetky odborové združenia 13. mája 2003 generálnu stávku na protest proti sociálnej regresii v oblasti dôchodkov. Na plnú penziu bude treba pracovať 40 rokov miesto 37 a pol; zníženie príjmu bude viac ako 20 %; od roku 2008 sa počíta s ďalším predĺžením doby prispievania. A vláda chce rozšíriť plány sporenia na dôchodok v čase, keď anglosaské penzijné fondy krachujú.

› Čítaj ďalej

Bulardová Martine, burzové bubliny, dôchodky, penzijné fondy

Neoimperializmus

Friday, 2 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Ignacio Ramonet

„Toto je veľký deň pre Irak ! “ vyhlásil americký generál Jay Garner pri prílete do zbombardovaného a vyrabovaného Bagdadu, akoby jeho majestátne zjavenie znamenalo zázračný koniec tisíc a jednej pohromy, ktoré postihli starodávnu Mezopotámiu.

› Čítaj ďalej

neoimperializmus, Ramonet Ignacio

Dobre ste si zaklamali, pán redaktor Hlaváč!

Thursday, 1 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Tento výkrik mi prišiel na um pri prezretí predslovu redaktora a zalistovaní v zborníku Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001). Adresoval ho Friedrich Nietzsche vo svojom druhom zúčtovaní s kresťanstvom, v Antikristovi, evanjelistovi Markovi, ktorý Ježišovi pripísal výroky: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádzať s mocou“ (Mk 9,1); a „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mk 13,30). To bol predsa jasný prísľub druhého príchodu Krista na zem v oblakoch slávy a založenia pozemského božieho kráľovstva, ktoré malo trvať tisíc rokov, a uskutočniť sa malo skôr, ako umrú všetci ľudia, ktorí vtedy žili. Ostatne, toto nebolo jediný raz, keď Ježiš vyslovil podobné slová; aj Matúš ich cituje aspoň tri razy:10,23; 16,28 a 24,3. Taký bezprostredný vývoj udalostí očakávali Ježišovi učeníci a prví kresťania – ale nestalo sa tak. Sklamal sa Ježiš vo svojej viere, alebo si svätí evanjelisti Marek aj Matúš niečo vymysleli? (Viac o tom píše Russell v stati „Prečo nie som kresťanom“ – Zošity humanistov, č.1, 1998). Preto Nietzsche napísal: „Dobre si si zaklamal, Lev!“ Prečo „Lev“?

› Čítaj ďalej

Hlaváč Teo, Škoda Rastislav, veda a náboženstvo