Článok Teodora Križku „Humanizmus, tolerancia, luxferizmus“ (v Kultúre, r. 13, č. 11, s. 1 a 3, z 2. júna 2010) bol napísaný v súvislosti so zneužívaním žiakov katolíckymi kňazmi, no zvádza pozornosť čitateľa na vedľajšiu koľaj ateizmu.
V máji navštívil pápež Benedikt 16. svetoznáme pútnické miesto Fatima. Cirkev uznala tunajšie zjavenia matky božej v r. 1917 za autentické, no chronologické posúdenie udalostí dáva iný obraz.
(Sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti), Bratislava: VEDA 2009, 528 s.
Nastal čas vrátiť sa späť k Marxovej filozofii a prekonať iracionálne predsudky, ktoré najmä v postkomunistických krajinách naďalej bránia mnohým teoretikom aj politikom, aby narábali s myšlienkami jedného z najvplyvnejších svetových filozofov?
Ak nie sú moderní ľudia vedy voči náboženstvu nepriateľskí alebo indiferentní, pridŕžajú sa náboženstva, o ktorom si myslia, že prežije v ruinách niekdajších dogiem – viery v kozmický zámer. Z takejto viery si robia ústredný motív aj liberálni teológovia. Doktrína má viacero foriem, ktoré majú spoločné to, že evolúcia smeruje k niečomu eticky hodnotnému, čo v určitom zmysle slova tento dlhý proces zdôvodňuje. Ako sme už videli, sir J. Arthur Thompson zastáva názor, že veda nie je kompletná, pretože nemôže odpovedať na otázku prečo? Myslí si, že náboženstvo tu odpoveď dá. Prečo vznikli hviezdy? Prečo dalo Slnko vzniknúť planétam? Prečo Zem vychladla a nakoniec dala vznik životu? Pretože, koniec koncov, niečo obdivuhodného išlo z toho vzniknúť – nie som si celkom istý čo, ale myslím, že to boli vedeckí teológovia a nábožensky naladení vedci.
Venter a jeho spolupracovníci dokázali, že hmotný svet možno tak manipulovať, že vytvorí to, čo nazývame život. Týmto činom ukončili debatu o povahe života, ktorá trvala tisíce rokov.
Tisícročia si človek kladie stále tie isté otázky: Odkiaľ som prišiel, kde som, aké je moje poslanie? Tisícročia si na ne dáva odpovede poznačené poznaním dávnych storočí i najnovšími poznatkami vedy. Vždy však cíti pocit tajomna a neznáma, pretože mrazivé hlbiny Vesmíru a jeho záhadné „ja“ mu stále unikajú. A tak končí aj svoju púť Vesmírom s otázkou na perách bez toho, aby poznal, prečo tu bol a prečo musí raz odísť.
Reynaldo Bignone bol argentínskym prezidentom v rokoch 1982 – 1983. Predtým, v roku 1976 sa podieľal na vojenskom puči, ktorý zmietol Isabel Perónovú. Spolu s viacerými inými dôstojníkmi vojenskej vlády, ktorá potom prišla k moci, bol nedávno súdený za mučenie väzňov, únosy, nezákonné väzenia a iné zločiny proti ľudskosti, ktorých sa dopustil ako veliteľ najväčšej argentínskej vojenskej základne v rokoch 1976 – 1978. Spolu bolo dosiaľ obžalovaných 1 464 dôstojníkov; len 75 bolo dosiaľ súdených, 68 odsúdených a sedem oslobodených. Počas sedemročnej „špinavej vojny“ pravicových generálov voči príslušníkom ľavicových politických strán a odborárom v rokoch 1976 – 1983 bolo zatknutých asi 60 000 ľudí; podľa obrancov ľudských práv sa k rodinám nevrátila polovica z nich, podľa úradných odhadov 13 000. Bignone pripúšťa 4 000 mŕtvych.
„Ak nevieš niečo zrozumiteľne povedať, ani sám tomu nerozumieš.“ John Searle
Interview s Andrewom Copsonom
Čo znamená pojem „humanizmus“? Mnohí pisatelia vidia podobnosti medzi všetkým čo bolo kedy označené ako „humanistické“ – ale ak sa na všeličo používa ten istý výraz, neznamená to, že tie veci majú ešte aj niečo iné spoločné alebo že spolu súvisia. Má takzvaný náboženský humanizmus niečo významne spoločné s tým humanizmom, ktorý vyznávajú nenáboženskí humanisti?
od Ľuboša Blahu na portáli jeToTak.sk z 25. 3. 2010 mám tento komentár:
Viac než čo? Vraj než humanistické moralizovanie. A to je čo? Skúšam pomôcť premýšľaniu poškriabaním za pravým uchom, nadarmo. Pozriem sa do môjho internetového prehliadača, na stránky písané po slovensky! A hľaďte, čo som s uspokojením zistil:
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com