Zdá sa, že verejný názor na nanotechnológie ovplyvnia náboženské viery. Ak neboli bravčové rezne nikdy súčiastkou živého bravovho tela, sú podľa halalského predpisu (obdoby židovského kóšerového predpisu) zakázané?
V roku 2006 žalovali istí rodičia v Sydney lekára za „zlý život“ ich ťažko postihnutého syna. Prípad skončil pred Najvyšším súdom, ktorý rozhodol, že hodnota existencie, resp. neexistencie, sa nedá merať. No podobné prípady končia v USA a v Európe spravidla konštatovaním, že žiť je lepšie ako nežiť.
Medzi dvomi súťažiacimi koncepciami morálky sa vo svete prehlbuje kultúrna priepasť: tí, čo veria, že morálna obnova sa má zakladať na princípoch slušnosti, sa stretajú a merajú si sily s evanjelikálnymi veriacimi, presvedčenými, že ich Boh je na ich strane (Gott mit uns!) - v poslednej bitke medzi dobrom a zlom.
Snahy o zosúladenie etiky s prudko sa rozvíjajúcou biotechnológiou sú sprevádzané búrlivou kontroverziou. Ešte v auguste 2001 obmedzil prezident Bush federálne podporovaný výskum kmeňových buniek na existujúce línie. Od tých čias sa debata krúti okolo otázok, ako napríklad či sú kmeňové bunky od dospelého človeka natoľko pluripotentné ako embryonálne (nie sú) a či existujúce línie stačia a sú adekvátne na vedecké vyhodnotenie potenciálu embryonálnych kmeňových buniek (nie sú).
Arthur Caplan je riaditeľ Centra pre bioetiku na Pennsylvánskej univerzite a aktívne sa s úspechom zúčastňuje celonárodných diskusií o klonovaní a iných
aspektoch bioetiky. Cestou e-mailu ho interviewoval bývalý vydavateľ Free Inquiry Timothy T. Madigan.
V posledných dvoch mesiacoch som sa zhováral s mnohými ľuďmi, ktorí mali živý záujem o to, či senát zakáže terapeutické klonovanie. Na konferencii v jednej nemocnici vo Philadelphii počúvalo moju prednášku o etike výskumu kmeňových buniek mnoho ľudí, ktorých telá chytala triaška Parkinsonovej nemoci.
S uspokojením konštatujeme, že nemecký parlament prijal kompromisné riešenie problému práce s kmeňovými bunkami: na jednej strane ju zakazuje, na druhej strane ju za určitých podmienok povoľuje. Dá sa to nazvať šalamúnskym rozhodnutím, ale možno v tom vidieť aj dvojitú morálku: je dovolené pracovať s kmeňovými bunkami, dovezenými z cudziny, ale také bunky neslobodno vyrábať v Nemecku.
Revolúcia týkajúca sa živej matérie, najmä technická možnosť klonovania ľudí, a informačná mutácia, znamenajú nebezpečenstvo pre budúcnosť dokonca aj nášho druhu. Len ak na ne budeme brať ohľad a súčasne sa nám vráti duchovná a politická múdrosť, vzíde z toho nový humanizmus. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že tézy „posthumanizmu” povedú k inštrumentalizácii a všeobecnej predajnosti jednotlivcov.
Pravicový mesačník Die politische Meinung uverejnil v júni 2000 článok prof. Eugena Bisera „Rozvinie ešte kresťanstvo presvedčivosť?”, v ktorom autor rozvíja myšlienku, že z duchovných koreňov Západu (rozumej: z triády Abrahámových náboženstiev židovstva, kresťanstva a islamu) vyrastú nové perspektívy pre budúcnosť.
Odpoveď na túto otázku je jasná a krátka: nič. Ak konzervatívne kruhy tvrdia, že ich odmietanie „nových foriem ľudskej reprodukcie” sa zakladá na kresťanskom posolstve, môže sa to vzťahovať na postoje Vatikánu v posledných dvoch storočiach, ale nie na Bibliu.
Musel to byť špeciálny vedecký objav, ak ho svojim národom naraz ohlasovali aj prezident Spojených štátov, aj britský premiér. Prečítanie „hrubého nárysu” ľudského genómu, ako bolo oznámené 26. júna 2000, bolo iste významným vedeckým míľnikom, ale keďže táto „najzázračnejšia mapa, akú kedy ľudia nakreslili”, ako povedal Clinton, nám zatiaľ nepovie, čo tieto gény robia, nič z toho nevyplýva, aspoň pre dnešok.
Väčšina nedorozumení o klonovaní vyplýva z nevedomosti. Väčšina ľudí nepozná základné princípy klonovania - odkiaľ aj by ich mali poznať? - a ľahko urobí rýchlu generalizáciu, napr. že klonovanie nie je „prirodzené”.
Tom Madigan: Čo považujete za najbližší veľký problém bioetiky?
Arthur Caplan: Myslím, že to bude predĺženie života a náklady na zlepšenie kvality života v pokročilom veku. Mnohí to budú pokladať za márnotratné plytvanie, ale žiť dlhšie a lepšie bude ohromný podnik a bude to drahé. Tento trend nám už naservíroval preparáty ako Viagra a Propecia, ale to skutočné genetické inžinierstvo ešte len príde a bude vyžadovať veľké peniaze - spor medzi starými a mladými, medzi bohatými a chudobnými, sa tým veľmi vyostrí.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com