„Ako to,” pýtal sa prezident Bush, „že nás ľudia môžu nenávidieť, keď sme takí dobrí?” Vedúci činitelia Ameriky nie sú si vždy vedomí stredno- a dlhodobých účinkov svojho rozhodného presvedčenia, že vždy musia vyhrať proti akémukoľvek protivníkovi. A za svoje včerajšie výhry možno budú platiť zajtra veľmi vysokú cenu. Usáma bin Ládin je produktom víťazstva Spojených štátov nad Sovietskym zväzom v Afganistane; čo bude stáť ich nový triumf v tomto štáte?
Nedávno sa stal Noam Chomsky vo Francúzsku obeťou diskvalifikačnej kampane, ktorá bola o to búrlivejšia a trvalejšia, že vedel pokojne reagovať na nehoráznosti diskusie s variabilnou geometriou o „ľudských právach”, ktorá často tají výčiny Západu.
Rozhovor redaktora týždenníka Die Zeit s protivníkom svetového obchodu Noamom Chomskym o príčinách jeho masívnej kritiky Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. Noam Chomsky, najznámejší lingvista sveta, si urobil meno počas vietnamskej vojny ako ľavičiarsky kritik americkej zahraničnej politiky. Ako vedecký pracovník na MÍT vtedy prudko napádal liberálne médiá a americký establišment. Dnes je aktuálny svojimi hrýzavými komentármi a údernou zásadnou kritikou, ktoré z neho robia intelektuálnu chrbticu hnutia proti globalizácii.
Nová kniha: Noam Chomsky (úvod Michael Albert): Responsabilité des intellectuels (Zodpovednosť intelektuálov). Agone, Marseille, 1998, 165 s.
Táto kniha nemôže byť aktuálnejšia: skoro by sa dalo veriť, že autor si dal za cieľ slohové cvičenie o vojne v Juhoslávii bez toho, že by raz vyslovil jej meno. A kým dnes na „západe“ každý sa stará o utečencov a odídencov a ich biedy, Michael Albert, autor úvodnej časti, sa pustil „po inej ceste násilnej smrti“. Bez konca je jeho púť po Spojených štátoch a zbierajúc telá obetí celého „slobodného sveta“. Medzi nimi aj „desať miliónov detí, ktoré nedostali tú elementárnu lekársku pomoc, ktorú sú vstave poskytnúť im vyvinuté priemyselné štáty a predsa umierajú každoročne v krajinách, ktoré Bank of America a Exxon drancujú bez škrupúľ.“
Málo je takých hlasných kritikov intelektuálnych názorov postmodernistov ako sú Jean Bricmont a Alan Sokal. V roku 1996 šokoval akademickú obec Sokal, profesor fyziky na Newyorskej univerzite, keď predložil čelnému severoamerickému časopisu kultúrnych štúdií, Social Text, paródiou na postmodernistické názory v prírodných vedách. Paródia bola plná nezmyslov, podávaných ako hlboké pravdy - a predsa ju prijali ako seriózny článok a uverejnili v čísle jaro/leto 1996. Už v májovom čísle časopisu Lingua Franca (Úprimná reč) Sokal odhalil podfuk a vyvolal tým početné komentáre a rozsiahlu diskusiu medzi odborníkmi a vedcami na celom svete. Bricmont je profesor fyziky na univerzite v Leuven v Belgicku. Aj on kritizuje to, čo spolu so Sokalom považujú za excesy postmodernistického prejavu - najmä zneužívanie a nesprávne chápanie vedy nevedcami.
20. mája 1998 požiadala Madeleine Albrightová, americká ministerka zahraničných vecí, prezidenta Indonézie Suharta (200 miliónov obyvateľov), aby podal demisiu a uvoľnil cestu na prechod k demokracii. Za pár hodín prevzal moc bývalý viceprezident.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com
hegemónia Ameriky, Chomsky Noam, koalícia terorizmu, podpora diktátorov
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.