Na internete sú o tom za ostatné desaťročie stovky stránok o tom istom tými istými slovami, a autori neváhajú dávať im fantastické nadpisy ako „Einstein uzemňuje ateistov“ alebo „Gymnazista Einstein kontruje ateistickému profesorovi vo veci existencie boha“ či „Nový argument na dôkaz jeho existencie: Zlo je neprítomnosť boha.“
To je otázka, ktorá zaujímala mysle žiakov šiestej nedeľnej triedy v Riverside Church; rozhodli sa položiť ju aj jednej z najväčších vedeckých osobností svojej doby, Albertovi Einsteinovi.
Socializmus zapríčinil, že tento chýrny fyzik odmietol všetky základy vedy.
Keď išlo o politiku, Einstein prestal byť Einsteinom. Bol jeden z najšikovnejších vedcov histórie ľudstva, ale keď diskutoval s kolegami o svojich socialistických názoroch, odmietal základy vedy.
Esej V. L. Ginzburga „O ateizme, materializme a náboženstve“ v ZH 80 vyvolala protest čitateľa Dominika Filippa proti údaju, že Einstein bol ateista. Vyvinula sa z toho diskusia, v ktorej som bránil stanovisko Ginzburga a Dominik pripisuje Einsteinovi presvedčenie o existencii Boha ako autora „inteligentného a nádherného plánu, ktorý sa prejavuje v prírode“ (Paleyov hodinár, resp. inteligentný dizajnér).
Je rozumné, aby niekto, kto nie je odborníkom v ekonomických a sociálnych záležitostiach, predkladal svoje názory vo veciach socializmu? Pre celý rad príčin si myslím, že áno.
Nepolepšiteľní prekrúcači pravdy - či polovzdelaní novinári, zaujatí vedci alebo prostí veriaci - nám do omrzenia pripomínajú, že aj taký veľký vedec ako Albert Einstein bol veriaci. Pritom z neznalosti alebo úmyselne zamlčujú atribúty jeho viery, hoci Einstein ich pri mnohých príležitostiach veľmi zdôrazňoval a od primitívneho obsahu viery podľa povedzme katolíckeho katechizmu sa rázne dištancoval.
Iste sa vám už stalo, že vás v diskusii oponent „upozornil”, že Voltaire sa pred smrťou vyspovedal, že Darwin bol hlboko veriaci človek (podľa Stohla „veriaci veľduch”), alebo že dokonca Einstein veril v existenciu boha. Zborník Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001) sa podobnými nezmyslami hemží. J. Krempaský sa v jednom článku trikrát odvoláva na Einsteina citáciami typu
„Viera bez vedy je slepá, veda bez viery je chromá.”
Názor, že kladný vzťah významného fyzika k náboženstvu dokazuje pravdivosť náboženstva, alebo aspoň pravdivosť tvrdenia, že medzi vedou a vierou niet rozporu, je mylný. Je to klasický (a chybný) argumentum ad hominem, ktorý sa v bulvárnej forme vyskytuje napríklad vtedy, keď odmietame názory niekoho len preto, že je špinavý. Aj bezdomovec však môže mať v konkrétnej veci pravdu a naopak, nemusí ju mať človek vysoko postavený a vzdelaný.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com
argumenty v prospech existencie Boha, dôkazy existencie Boha, Einstein Albert, existencia Boha, náboženstvo a veda, neexistencia Boha, Škoda Rastislav, škodlivosť náboženstiev, zlo
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.