Snahy o zosúladenie etiky s prudko sa rozvíjajúcou biotechnológiou sú sprevádzané búrlivou kontroverziou. Ešte v auguste 2001 obmedzil prezident Bush federálne podporovaný výskum kmeňových buniek na existujúce línie. Od tých čias sa debata krúti okolo otázok, ako napríklad či sú kmeňové bunky od dospelého človeka natoľko pluripotentné ako embryonálne (nie sú) a či existujúce línie stačia a sú adekvátne na vedecké vyhodnotenie potenciálu embryonálnych kmeňových buniek (nie sú).
Arthur Caplan je riaditeľ Centra pre bioetiku na Pennsylvánskej univerzite a aktívne sa s úspechom zúčastňuje celonárodných diskusií o klonovaní a iných
aspektoch bioetiky. Cestou e-mailu ho interviewoval bývalý vydavateľ Free Inquiry Timothy T. Madigan.
V posledných dvoch mesiacoch som sa zhováral s mnohými ľuďmi, ktorí mali živý záujem o to, či senát zakáže terapeutické klonovanie. Na konferencii v jednej nemocnici vo Philadelphii počúvalo moju prednášku o etike výskumu kmeňových buniek mnoho ľudí, ktorých telá chytala triaška Parkinsonovej nemoci.
Na rozdiel od Dylanovho originálu heslo „Každý musí byť klonovaný” sa asi nestane národnou hymnou tohto desaťročia. Tento neúspech je ďalším triumfom metaforickej morálky nad významom vedy a ľudského zdravia.
Genetickí vedci predpovedajú, že jedného dňa budeme schopní nielen akoby reostatom vypínať či zapínať svoje genetické funkcie, nielen vyhnúť sa dedičným chorobám a slabostiam, ale aj meniť náš fyzický vzhľad a činnosť, spomaliť proces starnutia, zvýšiť schopnosť poznávať a možno aj talent, čo všetko znamená formovanie osobnosti a jej správania dosiaľ nepoznaným spôsobom.
Klonovanie: Damoklov meč nad našou planetárnou rovnováhou, jablko a had hroziacej nám skazy. Klonovanie: nekonečný prameň desivých snov, začiatok ohláseného konca. Klonovanie: horizont udalostí biológie, za ktorým sa všetko ničí, triešti a navždy rozplýva: málokedy ľudia niektorú technológiu tak všeobecne odsudzovali.
Diskusie o terorizme a o vojne v Afganistane zatlačili do pozadia záujem o etické problémy súvisiace s novými úspechmi génovej techniky a medicíny, napr. o otázku, kedy sa začína ľudský život a nakoľko je prípustná diagnostika vrodených ťažkých ochorení vyvíjajúceho sa plodu. PID - predimplantačná diagnostika - je pre katolícku cirkev svätokrádežný čin.
Prinášame ďalší príspevok o bioetike od autora, ktorého čitatelia Zošitov humanistov poznajú z minulých čísel.
V januári 2001 ohlásili Panos Zavos, profesor reproduktívnej medicíny na univerzite Kentucky a taliansky gynekológ Severino Antinori svoj úmysel klonovať v priebehu jedného-dvoch rokov prvú ľudskú bytosť. Odborníci pochybujú, že to bude tak skoro a že my súčasníci sa toho vôbec dožijeme.
Väčšina nedorozumení o klonovaní vyplýva z nevedomosti. Väčšina ľudí nepozná základné princípy klonovania - odkiaľ aj by ich mali poznať? - a ľahko urobí rýchlu generalizáciu, napr. že klonovanie nie je „prirodzené”.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com
bioetika, Caplan Arthur, genetické inžinierstvo, klonovanie, Madigan Timothy J.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.