Kniha je zbierkou rozhovorov s 27 osobnosťami švajčiarskeho literárneho a umeleckého prostredia od Petra Bichsela po Jeana Zieglera. Veria títo inakšie ako bežní občania a veriaci?
Zo závetu Thomasa Paina vychádza najavo, že zanechal po sebe v rukopise ešte aj tretí diel Veku rozumu, ktorý však nevyšiel tlačou, pretože keď sa Paine vrátil z Francúzska do Súštátia, našiel tu veľmi nepriaznivé pomery pre slobodné skúmanie náboženstva.
Väčšina spoločnosti bola kňazmi znervóznená a proti slobodnému premýšľaniu naladená až neprístupná. Po jeho smrti sa jeho priatelia obávali vydať ten spis na svoju zodpovednosť. Došlo k strate rukopisu a možno k zničeniu jeho značných častí ohňom. Na šťastie pre nás uverejnil Paine ešte za svojho života v roku 1807 aspoň časť tohto tretieho dielu svojho veľkého spisu, a to pod názvom „Skúmanie proroctiev v Novom zákone ohľadom Ježiša Krista“ s dodatkom „O snoch a iných predmetoch“.
S týmito úryvkami tretieho dielu musíme sa teda uspokojiť, keď viac nemáme.
V októbri 1795 komentoval autor Thomas Paine nové vydanie Veku rozumu nasledovne.
„V prvom diele Veku rozumu som sa zmienil o tom, že už dlho som mal v úmysle uverejniť svoje zmýšľanie o náboženstve, ale že som to odkladal až na neskoršiu dobu života, aby to bolo mojím posledným dielom.
No situácia, ktorá sa vyvinula vo Francúzsku v roku 1793, ma prinútila ďalej neotáľať. Spravodlivé a ľudské zásady revolúcie, rozšírené filozofiou, boli opustené. Pojem, nebezpečný pre spoločnosť a urážlivý voči Bohu, že by totiž kňazi mohli odpúšťať hriechy, hoci sa zdal miznúť, predsa otupil ľudské city a pripravoval ľudí na dopúšťanie sa rozmanitých zločinov“.
Za žartovné, satirické, parodické, neseriózne, komické alebo smiešne, na smiech alebo na zasmiatie, v určitých kruhoch aj za srandovné sa označujú pseudonáboženstvá a pseudospoločenstvá, ktoré sa svojím obsahom a štruktúrou prezentujú ako náboženstvá, ale ktorých učenie sa nedá brať vážne a ľahko sa dá poznať, že ich viera nie je „pravá“; preto sa spravidla pejoratívne hovorí aj o pseudoteológii.
Najutajovanejšie tajomstvo Ameriky o jej veľkom spisovateľovi Markovi Twainovi (1835 – 1910) je, že bol agnostikom a priam opovrhoval náboženstvom. Uštipačne a zdrvujúco kritizoval dogmy, ako ukazuje tento výber z jeho esejí, ktoré patria ku klasickým hlasom voľnomyšlienkarstva. V Listoch zo Zeme nám ponúka predstavu, že Satan navštívil Zem, aby skontroloval život pozemšťanov a píše svojim anjelským bratom do neba, s akým bláznovstvom sa tu stretáva.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com