náboženstvo a veda

Nezmysel, že zlo neexistuje

Friday, 19 May 2017 | Zošity humanistov č. 112 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Na internete sú o tom za ostatné desaťročie stovky stránok o tom istom tými istými slovami, a autori neváhajú dávať im fantastické nadpisy ako „Einstein uzemňuje ateistov“ alebo „Gymnazista Einstein kontruje ateistickému profesorovi vo veci existencie boha“ či „Nový argument na dôkaz jeho existencie: Zlo je neprítomnosť boha.“

› Čítaj ďalej

tags , , , , , , , ,

Náboženstvo a veda – 5. kapitola

Sunday, 15 November 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 80 | 6 Komentárov

Bertrand Russell

Duša a telo

Z dôležitejších vetví vedeckých vedomostí je najmenej pokročilá psychológia. Etymologicky by „psychológia“ mala byť „teóriou o duši“, ale pojem duše, hoci bežný pre teológov, sa dá ťažko považovať za vedecký problém. Ani jeden psychológ nepovie, že predmetom jeho štúdia je duša, ale na otázku, čo je ten predmet, nenájde ľahko odpoveď.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Náboženstvo a veda – 4. kapitola

Sunday, 20 September 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 79 | Nekomentované

Bertrand Russell

Démonológia a medicína

Vedecké štúdium ľudského tela a jeho chorôb muselo bojovať - a do určitej miery aj dnes musí bojovať - proti množstvu povier, zväčša predkresťanského pôvodu, ale podporovaných až do nedávna celou váhou cirkevnej hierarchie. Choroba bola kedysi skúškou zoslanou Bohom ako trest za hriechy, no častejšie bola dielom démonov. Mohla byť vyliečená intervenciou svätých, a to osobne alebo prostredníctvom ich svätých ostatkov (relikvií); modlitbou a púťami; exorcizmom, ak bola zapríčinená démonmi; v tomto prípade aj liečbou, ktorá znechucovala diablov (aj chorých).

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Náboženstvo a veda – 3. kapitola

Tuesday, 21 July 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 78 | Nekomentované

Bertrand Russell

Evolúcia

Vedy sa vyvíjali v opačnom poradí, ako by sa dalo očakávať. Najprv bolo podrobené moci zákonov to, čo bolo od nás najďalej, až potom postupne to, čo bolo bližšie. Najprv nebo, potom zem, potom zvierací a rastlinný život, potom ľudské telo a nakoniec (až dodnes veľmi nedokonale) ľudská myseľ. Nie je v tom nič nevysvetliteľné. Intímna znalosť podrobností sťažuje vidieť celkový obraz; stopy rímskych ciest krajinou lepšie vidno z lietadla ako zo zeme.

› Čítaj ďalej

tags , ,

Náboženstvo a veda – 2. kapitola

Monday, 8 June 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 77 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Koperníkovská revolúcia

Prvá urputná bitka medzi teológiou a vedou, do určitej miery aj najvýznamnejšia, bol astronomický spor o to, či je Zem alebo Slnko stredom útvaru, ktorý dnes voláme solárnym systémom. Ortodoxná bola Ptolemajova teória, podľa ktorej je Zem nehybným stredom vesmíru, kým Slnko, Mesiac, planéty a celok pevných hviezd sa okolo nej krútia, každý na svojom mieste. Podľa novej teórie, Koperníkovej, Zem ani zďaleka nie je nehybná, ale koná dvojitý pohyb: raz za deň sa otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obíde Slnko.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Náboženstvo a veda – Úvod a 1. kapitola

Saturday, 9 May 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 76 | Nekomentované

Bertrand Russell

Úvod prekladateľa

Keď mal Bertrand jedenásť rokov, vysvetlil mu starší brat Frank pravidlá euklidovskej geometrie. „Bol to jeden z najväčších zážitkov môjho živote, bralo to dych ako prvá láska”, spomínal Russell neskoršie. Intenzívne sa zaoberal matematickými témami, len matematiku považoval za absolútne pravdivú, ale veľmi skoro sa vynorili pochybnosti o spoľahlivosti poučiek a pravidiel - počiatky jeho celoživotného puntičkárskeho hľadania istoty.

Keď mal dvanásť rokov, poučil ho iný chlapec o sexualite a o manželstve. Bertrand ihneď pochopil, čo si o tom má myslieť - že „voľná láska je jediný rozumný systém a manželstvo je dôsledok kresťanskej povery.”  Dá sa povedať, že Bertrand bol veľmi nadaný chlapec.

› Čítaj ďalej

tags , ,

Evolúcia je vraj božie dielo – 2. Polkinghorne: One World

Thursday, 12 February 2009 | Zošity humanistov č. 75 | 1 Komentár

Rastislav Škoda

V ZH 74 sme uverejnili recenziu prvého z prekladov náboženskej literatúry (John F. Haught, Boh po Darwinovi). Tu je druhý:
John Polkinghorne: Jeden svet. Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou (Kalligram Bratislava 2008).

Autor bol dvadsaťpäť rokov profesorom matematickej fyziky, od roku 1974 aj členom Kráľovskej spoločnosti, no ako 49-ročný presedlal v roku 1979 na teológiu a bol najprv miestnym pastorom a nakoniec je profesorom v Cambridgi a Hong Kongu. Napísal celý rad vedeckých a vedecko populárnych kníh, druhú z nich (predmetnú) už v roku 1987: One World: The Interaction of Science and Theology, Princeton University Press, 1987. Preklad bol urobený podľa vydania z roku 1997.

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu II.

Tuesday, 5 March 2002 | Zošity humanistov č. 30 | Nekomentované

II. časť: Veda

Adam Roman

Ďalšiu časť svojej prednášky, v ktorej sa chystá vysvetliť zákony vedy, uvádza Max Planck konštatovaním, že
„naša úloha sa zjednoduší a pre naše ciele celkom postačí, keď sa budeme pridržiavať najexaktnejšej zo všetkých prírodných vied, fyziky. Od nej sa totiž vždy dal najskôr očakávať rozpor s požiadavkami náboženstva. Máme sa preto pýtať, akého druhu sú poznatky fyzikálnej vedy až po najnovšiu dobu, a aké hranice sa nimi prípadne predpisujú náboženskej viere.”

› Čítaj ďalej

tags , ,

O vede a vierach v ZH 10

Friday, 1 October 1999 | Zošity humanistov č. 10 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Pre toto číslo Zošitov humanistov sme volili miesto doterajšej formy výberu rozličných tém zo širokej škály záujmov našich čitateľov o vedu, skepticizmus a humanizmus úplný preklad francúzskej publikácie o jednej veľmi aktuálnej otázke: Veda a viery, resp. náboženstvá - sú v konflikte alebo zmierené? Prečo dôverujú ľudia viac svojim vieram ako svojej vede? Prečo bol tak dlho nepriateľský vzťah medzi vedou a cirkvou? Aké miesto má človek vo vesmíre? Ako „produkuje“ človek život odovzdávajúc ho svojim deťom? Má vôbec pojem rasy - a ako jeho dôsledok rasizmus - vedecký podklad?

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Spájať svet, alebo ho rozdeľovať?

Tuesday, 3 November 1998 | Zošity humanistov č. 02 | Nekomentované

Hermann Bondi

Ktorý postoj je naozaj univerzálny a ktorý je farský?

Veľa sa nahovorilo o údajných konfliktoch medzi výsledkami vedeckého výskumu a náboženských tvrdení. Cítim pramalú potrebu pridávať niečo k rozsiahlej literatúre o tejto veci, lebo sme zakúsili takú flexibilitu (nemal by som povedať šmykľavosť?) na strane ctihodných obrancov ortodoxného náboženstva, že konflikt sa už nedá ani definovať. Ak, ako vyhlasujú autoritatívni náboženskí predstavitelia, teória veľkého tresku v súvislosti s vznikom univerza pred viac ako 10 miliardami rokov „potvrdzuje“ biblické rozprávanie o stvorení sveta pred niekoľkými tisícmi rokov, potom je ďalšia debata jalová. Radšej sa preto zameriam na kontrast medzi metódou a postojom vedy a náboženstva.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu