Zošity humanistov

Náboženstvo a veda – 11. kapitola

Saturday, 2 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Nový úvod Michaela Ruseho

Bertrand Arthur William Russell, pravnuk štátnika viktoriánskej doby lorda Johna Russella, sa narodil v Anglicku v roku 1872. Ako dieťa dostal súkromnú výchovu a ako študent bakalárskeho stupňa sa dostal na cambridgeskú univerzitu študovať matematiku. Nasledujúcich dvadsať rokov sa intenzívne venoval filozofickým štúdiám; keďže mal vždy úprimné sociálne cítenie, presahovali jeho záujmy úzky akademický rozsah. Počas Prvej svetovej vojny sa stal svetoznámym pre svoj otvorený pacifizmus, ktorý ho priviedol na šesť mesiacov do väzenia. Po skončení vojny stával sa čoraz radikálnejším a známejším. Vrcholom bolo založenie progresívnej školy, ktorá mala dať deťom ozajstnú slobodu a vyhnúť sa útlaku, bežnému pri konvenčnej výchove. V tom čase sa Russell naučil postarať sa o seba a svoju rodinu písaním populárnych publikácií.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Ruse Michael, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 10. kapitola

Friday, 1 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Záver

Na predošlých stránkach sme v krátkosti načrtli niektoré najdôležitejšie konflikty medzi teológmi a vedcami za posledné štyri storočia. Pokúsili sme sa vyhodnotiť vplyv dnešnej vedy na dnešnú teológiu. Videli sme, že kedykoľvek od čias Koperníka boli veda a teológia v rozpore, zvíťazila veda. Videli sme tiež, že keď išlo o praktické otázky, napríklad čarodejníctvo a medicínu, veda sa snažila o zmiernenie utrpenia, kým teológia podporovala prirodzenú divokosť človeka. Na rozdiel od teologickej mentality, šírenie vedeckej mentality dosiaľ nepopierateľne zlepšovalo údel ľudstva.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 9. kapitola

Thursday, 30 September 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 84 | Nekomentované

Bertrand Russell

Veda a morálka

Tí, čo zdôrazňujú nedostatočnosť vedy, ako sme to videli vo dvoch posledných kapitolách, odvolávajú sa na akúsi skutočnosť, že veda nemá čo povedať vo veci „hodnôt“. Toto pripúšťam; keď sa však z toho odvodí, že morálka obsahuje pravdy, ktoré sa nedajú pomocou vedy ani dokázať ani vyvrátiť, s tým nesúhlasím. To je otázka, o ktorej nie je ľahké mať jasnú predstavu a moje súčasné názory v tejto veci sa veľmi líšia od názorov, ktoré som mal pred tridsiatimi rokmi. Jasná predstava je však nevyhnutná, ak máme vyhodnotiť argumenty na podporu kozmického zámeru. Keďže v otázke etiky nepanuje všeobecný súhlas, treba mať na pamäti, že nasledujúce riadky sú moje osobné presvedčenie a nie výpovede vedy.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand, veda a morálka

Náboženstvo a veda – 8. kapitola

Saturday, 5 June 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 83 | Nekomentované

Bertrand Russell

Kozmický zámer

Ak nie sú moderní ľudia vedy voči náboženstvu nepriateľskí alebo indiferentní, pridŕžajú sa náboženstva, o ktorom si myslia, že prežije v ruinách niekdajších dogiem – viery v kozmický zámer. Z takejto viery si robia ústredný motív aj liberálni teológovia. Doktrína má viacero foriem, ktoré majú spoločné to, že evolúcia smeruje k niečomu eticky hodnotnému, čo v určitom zmysle slova tento dlhý proces zdôvodňuje. Ako sme už videli, sir J. Arthur Thompson zastáva názor, že veda nie je kompletná, pretože nemôže odpovedať na otázku prečo? Myslí si, že náboženstvo tu odpoveď dá. Prečo vznikli hviezdy? Prečo dalo Slnko vzniknúť planétam? Prečo Zem vychladla a nakoniec dala vznik životu? Pretože, koniec koncov, niečo obdivuhodného išlo z toho vzniknúť – nie som si celkom istý čo, ale myslím, že to boli vedeckí teológovia a nábožensky naladení vedci.

› Čítaj ďalej

kozmický zámer, náboženstvo a veda, panteizmus, Russell Bertrand, vitalizmus

Náboženstvo a veda – 7. kapitola

Thursday, 1 April 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 82 | 3 Komentárov

Bertrand Russell

Mysticizmus

Vojna medzi vedou a teológiou mala zvláštny charakter. Vždy a všade – s výnimkou Francúzska na konci 18. storočia a Sovietskeho zväzu – väčšina vedcov podporovala ortodoxiu svojej doby. V tejto väčšine boli aj niektoré z najväčších mien.

› Čítaj ďalej

mysticizmus, náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 6. kapitola

Monday, 8 March 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 81 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Determinizmus

Ako sa rozširovali poznatky, znižoval sa význam posvätnej histórie, ako ho podávala biblia a zložitá teológia staro- a novovekej cirkvi, pre väčšinu pobožných mužov a žien. Biblický kriticizmus, pridaný k vede, znemožnil uveriť, že každé slovo biblie je pravda.

› Čítaj ďalej

determinizmus, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, slobodná vôľa

Náboženstvo a veda – 5. kapitola

Sunday, 15 November 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 80 | 6 Komentárov

Bertrand Russell

Duša a telo

Z dôležitejších vetví vedeckých vedomostí je najmenej pokročilá psychológia. Etymologicky by „psychológia“ mala byť „teóriou o duši“, ale pojem duše, hoci bežný pre teológov, sa dá ťažko považovať za vedecký problém. Ani jeden psychológ nepovie, že predmetom jeho štúdia je duša, ale na otázku, čo je ten predmet, nenájde ľahko odpoveď.

› Čítaj ďalej

duša, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, veda a náboženstvo

Náboženstvo a veda – 4. kapitola

Sunday, 20 September 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 79 | Nekomentované

Bertrand Russell

Démonológia a medicína

Vedecké štúdium ľudského tela a jeho chorôb muselo bojovať - a do určitej miery aj dnes musí bojovať - proti množstvu povier, zväčša predkresťanského pôvodu, ale podporovaných až do nedávna celou váhou cirkevnej hierarchie. Choroba bola kedysi skúškou zoslanou Bohom ako trest za hriechy, no častejšie bola dielom démonov. Mohla byť vyliečená intervenciou svätých, a to osobne alebo prostredníctvom ich svätých ostatkov (relikvií); modlitbou a púťami; exorcizmom, ak bola zapríčinená démonmi; v tomto prípade aj liečbou, ktorá znechucovala diablov (aj chorých).

› Čítaj ďalej

démonológia, medicína, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Náboženstvo a veda – 3. kapitola

Tuesday, 21 July 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 78 | Nekomentované

Bertrand Russell

Evolúcia

Vedy sa vyvíjali v opačnom poradí, ako by sa dalo očakávať. Najprv bolo podrobené moci zákonov to, čo bolo od nás najďalej, až potom postupne to, čo bolo bližšie. Najprv nebo, potom zem, potom zvierací a rastlinný život, potom ľudské telo a nakoniec (až dodnes veľmi nedokonale) ľudská myseľ. Nie je v tom nič nevysvetliteľné. Intímna znalosť podrobností sťažuje vidieť celkový obraz; stopy rímskych ciest krajinou lepšie vidno z lietadla ako zo zeme.

› Čítaj ďalej

evolúcia, náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 2. kapitola

Monday, 8 June 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 77 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Koperníkovská revolúcia

Prvá urputná bitka medzi teológiou a vedou, do určitej miery aj najvýznamnejšia, bol astronomický spor o to, či je Zem alebo Slnko stredom útvaru, ktorý dnes voláme solárnym systémom. Ortodoxná bola Ptolemajova teória, podľa ktorej je Zem nehybným stredom vesmíru, kým Slnko, Mesiac, planéty a celok pevných hviezd sa okolo nej krútia, každý na svojom mieste. Podľa novej teórie, Koperníkovej, Zem ani zďaleka nie je nehybná, ale koná dvojitý pohyb: raz za deň sa otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obíde Slnko.

› Čítaj ďalej

kopernikovská revolúcia, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Náboženstvo a veda – Úvod a 1. kapitola

Saturday, 9 May 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 76 | Nekomentované

Bertrand Russell

Úvod prekladateľa

Keď mal Bertrand jedenásť rokov, vysvetlil mu starší brat Frank pravidlá euklidovskej geometrie. „Bol to jeden z najväčších zážitkov môjho živote, bralo to dych ako prvá láska”, spomínal Russell neskoršie. Intenzívne sa zaoberal matematickými témami, len matematiku považoval za absolútne pravdivú, ale veľmi skoro sa vynorili pochybnosti o spoľahlivosti poučiek a pravidiel - počiatky jeho celoživotného puntičkárskeho hľadania istoty.

Keď mal dvanásť rokov, poučil ho iný chlapec o sexualite a o manželstve. Bertrand ihneď pochopil, čo si o tom má myslieť - že „voľná láska je jediný rozumný systém a manželstvo je dôsledok kresťanskej povery.”  Dá sa povedať, že Bertrand bol veľmi nadaný chlapec.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Evolúcia je vraj božie dielo – 2. Polkinghorne: One World

Thursday, 12 February 2009 | Zošity humanistov č. 75 | 1 Komentár

Rastislav Škoda

V ZH 74 sme uverejnili recenziu prvého z prekladov náboženskej literatúry (John F. Haught, Boh po Darwinovi). Tu je druhý:
John Polkinghorne: Jeden svet. Vzájomné pôsobenie medzi vedou a teológiou (Kalligram Bratislava 2008).

Autor bol dvadsaťpäť rokov profesorom matematickej fyziky, od roku 1974 aj členom Kráľovskej spoločnosti, no ako 49-ročný presedlal v roku 1979 na teológiu a bol najprv miestnym pastorom a nakoniec je profesorom v Cambridgi a Hong Kongu. Napísal celý rad vedeckých a vedecko populárnych kníh, druhú z nich (predmetnú) už v roku 1987: One World: The Interaction of Science and Theology, Princeton University Press, 1987. Preklad bol urobený podľa vydania z roku 1997.

› Čítaj ďalej

evolúcia, náboženstvo a veda, Polkinghorne John, Škoda Rastislav, tradicionalizmus

Boh proti vede

Friday, 5 January 2007 | Zošity humanistov č. 59 | Nekomentované

Diskusia medzi Dawkinsom a Collinsom

David van Biema

Pod tučným titulkom Boh verzus  veda sa vedú dve debaty: Už niekoľko rokov je bežná užšia z nich: ubráni sa Darwinova evolučná teória kritike kresťanov, že protirečí výkladu stvorenia v knihe Genezis? Najnovšie získal kreacionizmus na hodnote ako duchovný otec „inteligentného dizajnu” (ID), vedecky štylizovaného pokusu dokázať, že prázdne miesta v histórii evolúcie sú zmysluplnejšie ako jej presvedčivá totalita. ID však utrpel na svojej novinárskej atraktívnosti, keď ho v minulom decembri jeden sudca zavrhol ako pseudovedu nevhodnú za učebný predmet na pensylvánskych školách. › Čítaj ďalej

Biema David van, Collins Francis, Dawkins Richard, náboženstvo a veda

Pozoruhodný vzťah Maxa Plancka k náboženstvu II.

Tuesday, 5 March 2002 | Zošity humanistov č. 30 | Nekomentované

II. časť: Veda

Adam Roman

Ďalšiu časť svojej prednášky, v ktorej sa chystá vysvetliť zákony vedy, uvádza Max Planck konštatovaním, že
„naša úloha sa zjednoduší a pre naše ciele celkom postačí, keď sa budeme pridržiavať najexaktnejšej zo všetkých prírodných vied, fyziky. Od nej sa totiž vždy dal najskôr očakávať rozpor s požiadavkami náboženstva. Máme sa preto pýtať, akého druhu sú poznatky fyzikálnej vedy až po najnovšiu dobu, a aké hranice sa nimi prípadne predpisujú náboženskej viere.” › Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Planck Max, Roman Adam

O vede a vierach v ZH 10

Friday, 1 October 1999 | Zošity humanistov č. 10 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Pre toto číslo Zošitov humanistov sme volili miesto doterajšej formy výberu rozličných tém zo širokej škály záujmov našich čitateľov o vedu, skepticizmus a humanizmus úplný preklad francúzskej publikácie o jednej veľmi aktuálnej otázke: Veda a viery, resp. náboženstvá - sú v konflikte alebo zmierené? Prečo dôverujú ľudia viac svojim vieram ako svojej vede? Prečo bol tak dlho nepriateľský vzťah medzi vedou a cirkvou? Aké miesto má človek vo vesmíre? Ako „produkuje“ človek život odovzdávajúc ho svojim deťom? Má vôbec pojem rasy - a ako jeho dôsledok rasizmus - vedecký podklad?

› Čítaj ďalej

Jacquard Albert, Lacarrière Jacques, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Spájať svet, alebo ho rozdeľovať?

Tuesday, 3 November 1998 | Zošity humanistov č. 02 | Nekomentované

Hermann Bondi

Ktorý postoj je naozaj univerzálny a ktorý je farský?

Veľa sa nahovorilo o údajných konfliktoch medzi výsledkami vedeckého výskumu a náboženských tvrdení. Cítim pramalú potrebu pridávať niečo k rozsiahlej literatúre o tejto veci, lebo sme zakúsili takú flexibilitu (nemal by som povedať šmykľavosť?) na strane ctihodných obrancov ortodoxného náboženstva, že konflikt sa už nedá ani definovať. Ak, ako vyhlasujú autoritatívni náboženskí predstavitelia, teória veľkého tresku v súvislosti s vznikom univerza pred viac ako 10 miliardami rokov „potvrdzuje“ biblické rozprávanie o stvorení sveta pred niekoľkými tisícmi rokov, potom je ďalšia debata jalová. Radšej sa preto zameriam na kontrast medzi metódou a postojom vedy a náboženstva.

› Čítaj ďalej

Bondi Hermann, dobrodenia náboženstva, náboženstvo a veda, zjavenie