Zošity humanistov

Náboženstvo a veda – 11. kapitola

Saturday, 2 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Nový úvod Michaela Ruseho

Bertrand Arthur William Russell, pravnuk štátnika viktoriánskej doby lorda Johna Russella, sa narodil v Anglicku v roku 1872. Ako dieťa dostal súkromnú výchovu a ako študent bakalárskeho stupňa sa dostal na cambridgeskú univerzitu študovať matematiku. Nasledujúcich dvadsať rokov sa intenzívne venoval filozofickým štúdiám; keďže mal vždy úprimné sociálne cítenie, presahovali jeho záujmy úzky akademický rozsah. Počas Prvej svetovej vojny sa stal svetoznámym pre svoj otvorený pacifizmus, ktorý ho priviedol na šesť mesiacov do väzenia. Po skončení vojny stával sa čoraz radikálnejším a známejším. Vrcholom bolo založenie progresívnej školy, ktorá mala dať deťom ozajstnú slobodu a vyhnúť sa útlaku, bežnému pri konvenčnej výchove. V tom čase sa Russell naučil postarať sa o seba a svoju rodinu písaním populárnych publikácií.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Ruse Michael, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 10. kapitola

Friday, 1 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Záver

Na predošlých stránkach sme v krátkosti načrtli niektoré najdôležitejšie konflikty medzi teológmi a vedcami za posledné štyri storočia. Pokúsili sme sa vyhodnotiť vplyv dnešnej vedy na dnešnú teológiu. Videli sme, že kedykoľvek od čias Koperníka boli veda a teológia v rozpore, zvíťazila veda. Videli sme tiež, že keď išlo o praktické otázky, napríklad čarodejníctvo a medicínu, veda sa snažila o zmiernenie utrpenia, kým teológia podporovala prirodzenú divokosť človeka. Na rozdiel od teologickej mentality, šírenie vedeckej mentality dosiaľ nepopierateľne zlepšovalo údel ľudstva.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 9. kapitola

Thursday, 30 September 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 84 | Nekomentované

Bertrand Russell

Veda a morálka

Tí, čo zdôrazňujú nedostatočnosť vedy, ako sme to videli vo dvoch posledných kapitolách, odvolávajú sa na akúsi skutočnosť, že veda nemá čo povedať vo veci „hodnôt“. Toto pripúšťam; keď sa však z toho odvodí, že morálka obsahuje pravdy, ktoré sa nedajú pomocou vedy ani dokázať ani vyvrátiť, s tým nesúhlasím. To je otázka, o ktorej nie je ľahké mať jasnú predstavu a moje súčasné názory v tejto veci sa veľmi líšia od názorov, ktoré som mal pred tridsiatimi rokmi. Jasná predstava je však nevyhnutná, ak máme vyhodnotiť argumenty na podporu kozmického zámeru. Keďže v otázke etiky nepanuje všeobecný súhlas, treba mať na pamäti, že nasledujúce riadky sú moje osobné presvedčenie a nie výpovede vedy.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand, veda a morálka

Náboženstvo a veda – 8. kapitola

Saturday, 5 June 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 83 | Nekomentované

Bertrand Russell

Kozmický zámer

Ak nie sú moderní ľudia vedy voči náboženstvu nepriateľskí alebo indiferentní, pridŕžajú sa náboženstva, o ktorom si myslia, že prežije v ruinách niekdajších dogiem – viery v kozmický zámer. Z takejto viery si robia ústredný motív aj liberálni teológovia. Doktrína má viacero foriem, ktoré majú spoločné to, že evolúcia smeruje k niečomu eticky hodnotnému, čo v určitom zmysle slova tento dlhý proces zdôvodňuje. Ako sme už videli, sir J. Arthur Thompson zastáva názor, že veda nie je kompletná, pretože nemôže odpovedať na otázku prečo? Myslí si, že náboženstvo tu odpoveď dá. Prečo vznikli hviezdy? Prečo dalo Slnko vzniknúť planétam? Prečo Zem vychladla a nakoniec dala vznik životu? Pretože, koniec koncov, niečo obdivuhodného išlo z toho vzniknúť – nie som si celkom istý čo, ale myslím, že to boli vedeckí teológovia a nábožensky naladení vedci.

› Čítaj ďalej

kozmický zámer, náboženstvo a veda, panteizmus, Russell Bertrand, vitalizmus

Náboženstvo a veda – 7. kapitola

Thursday, 1 April 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 82 | 3 Komentárov

Bertrand Russell

Mysticizmus

Vojna medzi vedou a teológiou mala zvláštny charakter. Vždy a všade – s výnimkou Francúzska na konci 18. storočia a Sovietskeho zväzu – väčšina vedcov podporovala ortodoxiu svojej doby. V tejto väčšine boli aj niektoré z najväčších mien.

› Čítaj ďalej

mysticizmus, náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 6. kapitola

Monday, 8 March 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 81 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Determinizmus

Ako sa rozširovali poznatky, znižoval sa význam posvätnej histórie, ako ho podávala biblia a zložitá teológia staro- a novovekej cirkvi, pre väčšinu pobožných mužov a žien. Biblický kriticizmus, pridaný k vede, znemožnil uveriť, že každé slovo biblie je pravda.

› Čítaj ďalej

determinizmus, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, slobodná vôľa

Náboženstvo a veda – 5. kapitola

Sunday, 15 November 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 80 | 6 Komentárov

Bertrand Russell

Duša a telo

Z dôležitejších vetví vedeckých vedomostí je najmenej pokročilá psychológia. Etymologicky by „psychológia“ mala byť „teóriou o duši“, ale pojem duše, hoci bežný pre teológov, sa dá ťažko považovať za vedecký problém. Ani jeden psychológ nepovie, že predmetom jeho štúdia je duša, ale na otázku, čo je ten predmet, nenájde ľahko odpoveď.

› Čítaj ďalej

duša, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, veda a náboženstvo

Recenzia: Philip Roth: Rozhorčenie

Thursday, 12 November 2009 | Zošity humanistov č. 80 | Nekomentované

Recenzia: Philip Roth: Rozhorčenie. Preložil Ján Vilikovský. 208 s., 7,50 – 9,95 €, Bratislava, Slovart 2009.

Keď som v slovenských recenziách Rozhorčenia nenašiel zmienku o diskusii hrdinu s prodekanom pre mužov Caudwellom o viere v Boha a vláde cirkvi v spoločenskom živote, hľadal som ju v inojazyčných recenziách. Prezrel som desiatku recenzií a nakoniec aj „recenziu recenzií“, ktorú udávam ako hlavný prameň mojich výpiskov.

› Čítaj ďalej

recenzia, Roth Philip, Rozhorčenie, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Náboženstvo a veda – 4. kapitola

Sunday, 20 September 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 79 | Nekomentované

Bertrand Russell

Démonológia a medicína

Vedecké štúdium ľudského tela a jeho chorôb muselo bojovať - a do určitej miery aj dnes musí bojovať - proti množstvu povier, zväčša predkresťanského pôvodu, ale podporovaných až do nedávna celou váhou cirkevnej hierarchie. Choroba bola kedysi skúškou zoslanou Bohom ako trest za hriechy, no častejšie bola dielom démonov. Mohla byť vyliečená intervenciou svätých, a to osobne alebo prostredníctvom ich svätých ostatkov (relikvií); modlitbou a púťami; exorcizmom, ak bola zapríčinená démonmi; v tomto prípade aj liečbou, ktorá znechucovala diablov (aj chorých).

› Čítaj ďalej

démonológia, medicína, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Náboženstvo a veda – 3. kapitola

Tuesday, 21 July 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 78 | Nekomentované

Bertrand Russell

Evolúcia

Vedy sa vyvíjali v opačnom poradí, ako by sa dalo očakávať. Najprv bolo podrobené moci zákonov to, čo bolo od nás najďalej, až potom postupne to, čo bolo bližšie. Najprv nebo, potom zem, potom zvierací a rastlinný život, potom ľudské telo a nakoniec (až dodnes veľmi nedokonale) ľudská myseľ. Nie je v tom nič nevysvetliteľné. Intímna znalosť podrobností sťažuje vidieť celkový obraz; stopy rímskych ciest krajinou lepšie vidno z lietadla ako zo zeme.

› Čítaj ďalej

evolúcia, náboženstvo a veda, Russell Bertrand

Náboženstvo a veda – 2. kapitola

Monday, 8 June 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 77 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Koperníkovská revolúcia

Prvá urputná bitka medzi teológiou a vedou, do určitej miery aj najvýznamnejšia, bol astronomický spor o to, či je Zem alebo Slnko stredom útvaru, ktorý dnes voláme solárnym systémom. Ortodoxná bola Ptolemajova teória, podľa ktorej je Zem nehybným stredom vesmíru, kým Slnko, Mesiac, planéty a celok pevných hviezd sa okolo nej krútia, každý na svojom mieste. Podľa novej teórie, Koperníkovej, Zem ani zďaleka nie je nehybná, ale koná dvojitý pohyb: raz za deň sa otočí okolo vlastnej osi a raz za rok obíde Slnko.

› Čítaj ďalej

kopernikovská revolúcia, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Náboženstvo a veda – Úvod a 1. kapitola

Saturday, 9 May 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 76 | Nekomentované

Bertrand Russell

Úvod prekladateľa

Keď mal Bertrand jedenásť rokov, vysvetlil mu starší brat Frank pravidlá euklidovskej geometrie. „Bol to jeden z najväčších zážitkov môjho živote, bralo to dych ako prvá láska”, spomínal Russell neskoršie. Intenzívne sa zaoberal matematickými témami, len matematiku považoval za absolútne pravdivú, ale veľmi skoro sa vynorili pochybnosti o spoľahlivosti poučiek a pravidiel - počiatky jeho celoživotného puntičkárskeho hľadania istoty.

Keď mal dvanásť rokov, poučil ho iný chlapec o sexualite a o manželstve. Bertrand ihneď pochopil, čo si o tom má myslieť - že „voľná láska je jediný rozumný systém a manželstvo je dôsledok kresťanskej povery.”  Dá sa povedať, že Bertrand bol veľmi nadaný chlapec.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

O vede a vierach v ZH 10

Friday, 1 October 1999 | Zošity humanistov č. 10 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Pre toto číslo Zošitov humanistov sme volili miesto doterajšej formy výberu rozličných tém zo širokej škály záujmov našich čitateľov o vedu, skepticizmus a humanizmus úplný preklad francúzskej publikácie o jednej veľmi aktuálnej otázke: Veda a viery, resp. náboženstvá - sú v konflikte alebo zmierené? Prečo dôverujú ľudia viac svojim vieram ako svojej vede? Prečo bol tak dlho nepriateľský vzťah medzi vedou a cirkvou? Aké miesto má človek vo vesmíre? Ako „produkuje“ človek život odovzdávajúc ho svojim deťom? Má vôbec pojem rasy - a ako jeho dôsledok rasizmus - vedecký podklad?

› Čítaj ďalej

Jacquard Albert, Lacarrière Jacques, náboženstvo a veda, Russell Bertrand, Škoda Rastislav

Russell vravel, že náboženstvo neprispelo k vývoju civilizácie

Thursday, 5 November 1998 | Zošity humanistov č. 02 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Aktuálne je Russellovo konštatovanie, že „mohli by sme zaistiť, aby sa počet obyvateľstva ustálil, keby nám v tom nebránil vplyv cirkví, ktoré ešte stále dávajú prednosť vojne, nákazám a hladu pred zábranou počatia“. Plánovanie rodiny sa stalo bežnou praxou vo vyspelých priemyselných štátoch, ale len proti veľkému odporu cirkví a pod ich vplyvom stojacich politických strán. Aj tak však najmodernejší (v pravom slova zmysle najlepší) prostriedok na prerušenie tehotenstva je k dispozícii pre všetky ženy len vo Francúzsku, kde bol objavený, v Anglicku a vo Švédsku, pričom mocní tohto sveta robia všetko možné, aby aj tam boli jeho dni spočítané, čo sa dá považovať za kultúrny škandál (esej o RU 486 uverejníme v niektorom z budúcich čísiel ZH).

› Čítaj ďalej

Beňová Terézia, civilizácia, RU 486, Russell Bertrand, Škoda Rastislav, škodlivosť náboženstva, tibetský budhizmus

O predstave, že nebo neexistuje

Monday, 2 November 1998 | Zošity humanistov č. 02 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Pod týmto názvom vydala redakcia časopisu Free Inquiry výber článkov z posledných rokov, ktorého cieľom je propagovať myšlienky sekulárneho humanizmu. Z ich úvodu vyberáme:

Predstav si, že nebo neexistuje. Predstav si, že peklo neexistuje. Predstav si, že niet božieho zjavenia ani svätých prikázaní. Predstav si, že neexistuje ani Boh, ani nijaké náboženstvo. Čo by to znamenalo? Aký zmysel by malo žiť vo svete bez nadprirodzeného účelu?

› Čítaj ďalej

Free Inquiry, Russell Bertrand, sekulárni humanisti, Škoda Rastislav

Čím prispelo náboženstvo k vývoju civilizácie?

Sunday, 1 November 1998 | Zošity humanistov č. 02 | Nekomentované

Bertrand Russell

V názore na náboženstvo sa zhodujem s Lukréciom (99-55 pred n.l.). Vidím v ňom nemoc, ktorá sa zrodila zo strachu a bola zdrojom nevýslovných bied pre ľudské pokolenie. Nemôžem, pravdaže, poprieť, že v istých ohľadoch prispelo k vývoju civilizácie. Za dávnych čias sa podieľalo na vzniku kalendára a náboženské dôvody viedli egyptských kňazov k tomu, aby zaznačovali zatmenia Slnka a Mesiaca s takou starostlivosťou, že sa časom naučili ich predvídať (a s divadelnou pompou predpovedať). Som ochotný uznať obidve tieto zásluhy - o nijakých iných mi však nie je nič známe.

› Čítaj ďalej

náboženstvo a civilizácia, náboženstvo a sexuálna otázka, námietky proti náboženstvu, neznášanlivosť náboženstva, Russell Bertrand, slobodná vôľa

Bertrand Russell o svojom ateizme

Tuesday, 6 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Bertrand Russell

V posledných rokoch sa rozšírila povesť, že náboženskú ortodoxiu už neodmietam ako kedysi. Táto povesť sa nezakladá na ničom. Stále považujem všetky veľké náboženstvá sveta - budhizmus, hinduizmus, kresťanstvo, islam a komunizmus - tak za nepravdivé ako za škodlivé. Z logických dôvodov je jasné, že nanajvýš jedno by mohlo mať pravdu, keďže si navzájom protirečia. Je síce pravda, že scholastici formulovali logické argumenty pre božiu existenciu a že tieto argumenty, ako aj iné s podobným obsahom, prevzali početní filozofi. No logika, na ktorej tieto tradičné argumenty spočívajú, je aristotelovské myslenie, ktoré dnes odmietajú prakticky všetci logici okrem katolíckych. Myslím si, že nie je v poriadku etické vnímanie ľudí, ktorí veria, že všemocný, vševediaci a dobrotivý Boh je so sebou spokojný, keď v priebehu miliónov rokov pripravil z neživých hmlovín pôdu, z ktorej vzišli Hitler, Stalin a vodíková bomba.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, škodlivosť náboženstva

Úvod prekladateľa Russellových esejí

Monday, 5 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Keď v r. 1961 vyšiel v Prahe český preklad knihy nositeľa Nobelovej ceny Bertranda Russella Proč nejsem křesťanem a jiné eseje, vynechali cenzori stať „Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?“, v ktorej Russell zaraďuje komunizmus popri budhizme, hinduizme, islame a kresťanstve medzi „veľké svetové náboženstvá“ a upozorňuje na ich nebezpečenstvo pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva, ak sa praktizujú dogmaticky. Komunisti radi využili Russellov agnosticizmus či ateizmus pre svoje účely, ale zamlčali svojim čitateľom polovicu pravdy, t. j. že Russell odmieta každý dogmatizmus. Ak sa dá konštatovať, že nebezpečenstvo dogmatického komunizmu prakticky už existuje už len v Severnej Kórei, platí pravý opak pre dogmatizmus náboženský, a to v celosvetovom meradle: islam v arabskom svete a v juhovýchodnej Ázii, hinduizmus v Ázii a rozličné formy kresťanstva prakticky na celom svete.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, Škoda Rastislav, škodlivosť náboženstva

Zachráni nás náboženská viera?

Sunday, 4 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Betrand Russell

Podľa jednej teórie, ktorá vo svete získava stále viac súhlasu, sú zlá, na ktoré svet trpí, zapríčinené miznutím náboženskej viery. Práve opak tejto teórie považujem za správny. Viera, ak vôbec má niečo s vecou do činenia, je dnes oveľa rozšírenejšia, ako bola ešte pred nedávnom. Reťaz príčin, ktoré viedli k dnešnej situácii, nijako nesúvisí s náboženskými presvedčeniami ľudí, ktoré sú skôr dôsledkom ako príčinou našich bied.

› Čítaj ďalej

Russell Bertrand, škodlivosť náboženstva, vojny

Môže nás náboženstvo zbaviť starostí?

Saturday, 3 October 1998 | Zošity humanistov č. 01 | Nekomentované

Bertrand Russell

Esej v štokholmských novinách Dagens Nyheter 9. a 11. novembra 1954

I.

Ľudstvo sa nachádza v smrteľnom nebezpečenstve a tak ako v minulosti strach privádza ľudí k tomu, že hľadajú útechu u boha. Na celom Západe prežívame všeobecné znovuoživenie náboženstva. Nacisti a komunisti odmietli kresťanstvo a dopustili sa činov, s ktorými nesúhlasíme. Skoro by sa dalo povedať, že aspoň čiastočne sú zodpovední za naše starosti Hitler a sovietska vláda a že internacionálne problémy by boli vyriešené, keby sa ľudstvo vrátilo ku kresťanstvu. Ja považujem všetky takéto reči za holý klam, vzídený zo strachu, a to ešte za nebezpečný klam, lebo aj ľudí, ktorých myslenie by bolo inakšie plodné, uvádza do omylu a tým sa stavia do cesty rozumným riešeniam.

› Čítaj ďalej

etika, morálne pravidlá, podobnosť náboženstva a komunizmu, Russell Bertrand