veda a náboženstvo

Mimochodom, čo je Boh?

Tuesday, 11 January 2011 | Zošity humanistov č. 86 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Klikol som na ponuku knihy Roberta Wrighta The Evolution of God (Vývoj Boha) a našiel som doslovné výťahy niektorých odsekov, z ktorých najmä posledný považujem predsa len pre humanistov za zaujímavý. V podstate ide o dávny argument Paleyovho hodinára alebo novšieho dizajnéra kreacionistov, zdanlivo obohatený o ešte hlbší pohľad na korene náboženstva, o pohľad na subatómové častice, elektróny. Od tých čias, ako pod ťarchou presvedčivých dôkazov si náboženstvo vyrobilo svoju pochybnú verziu Darwinovho učenia o evolúcii – že je cielená na zámer človeka ako koruny a vládcu tvorstva – vychádzajú pre tých, čo majú radi bezkofeínovú kávu a beznikotínové cigarety, ako na bežiacom páse knihy, kde majú aj svoje stvorenie nejakou formou nadprirodzeného „božstva“, aj vývoj – Robert Wright sa koncentruje na vývoj morálneho poriadku.

› Čítaj ďalej

tags , , , , ,

Náboženstvo a veda – 11. kapitola

Saturday, 2 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Nový úvod Michaela Ruseho

Bertrand Arthur William Russell, pravnuk štátnika viktoriánskej doby lorda Johna Russella, sa narodil v Anglicku v roku 1872. Ako dieťa dostal súkromnú výchovu a ako študent bakalárskeho stupňa sa dostal na cambridgeskú univerzitu študovať matematiku. Nasledujúcich dvadsať rokov sa intenzívne venoval filozofickým štúdiám; keďže mal vždy úprimné sociálne cítenie, presahovali jeho záujmy úzky akademický rozsah. Počas Prvej svetovej vojny sa stal svetoznámym pre svoj otvorený pacifizmus, ktorý ho priviedol na šesť mesiacov do väzenia. Po skončení vojny stával sa čoraz radikálnejším a známejším. Vrcholom bolo založenie progresívnej školy, ktorá mala dať deťom ozajstnú slobodu a vyhnúť sa útlaku, bežnému pri konvenčnej výchove. V tom čase sa Russell naučil postarať sa o seba a svoju rodinu písaním populárnych publikácií.

› Čítaj ďalej

tags , ,

Náboženstvo a veda – 10. kapitola

Friday, 1 October 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 85 | Nekomentované

Bertrand Russell

Záver

Na predošlých stránkach sme v krátkosti načrtli niektoré najdôležitejšie konflikty medzi teológmi a vedcami za posledné štyri storočia. Pokúsili sme sa vyhodnotiť vplyv dnešnej vedy na dnešnú teológiu. Videli sme, že kedykoľvek od čias Koperníka boli veda a teológia v rozpore, zvíťazila veda. Videli sme tiež, že keď išlo o praktické otázky, napríklad čarodejníctvo a medicínu, veda sa snažila o zmiernenie utrpenia, kým teológia podporovala prirodzenú divokosť človeka. Na rozdiel od teologickej mentality, šírenie vedeckej mentality dosiaľ nepopierateľne zlepšovalo údel ľudstva.

› Čítaj ďalej

tags ,

Náboženstvo a veda – 9. kapitola

Thursday, 30 September 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 84 | Nekomentované

Bertrand Russell

Veda a morálka

Tí, čo zdôrazňujú nedostatočnosť vedy, ako sme to videli vo dvoch posledných kapitolách, odvolávajú sa na akúsi skutočnosť, že veda nemá čo povedať vo veci „hodnôt“. Toto pripúšťam; keď sa však z toho odvodí, že morálka obsahuje pravdy, ktoré sa nedajú pomocou vedy ani dokázať ani vyvrátiť, s tým nesúhlasím. To je otázka, o ktorej nie je ľahké mať jasnú predstavu a moje súčasné názory v tejto veci sa veľmi líšia od názorov, ktoré som mal pred tridsiatimi rokmi. Jasná predstava je však nevyhnutná, ak máme vyhodnotiť argumenty na podporu kozmického zámeru. Keďže v otázke etiky nepanuje všeobecný súhlas, treba mať na pamäti, že nasledujúce riadky sú moje osobné presvedčenie a nie výpovede vedy.

› Čítaj ďalej

tags , ,

Náboženstvo a veda – 8. kapitola

Saturday, 5 June 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 83 | Nekomentované

Bertrand Russell

Kozmický zámer

Ak nie sú moderní ľudia vedy voči náboženstvu nepriateľskí alebo indiferentní, pridŕžajú sa náboženstva, o ktorom si myslia, že prežije v ruinách niekdajších dogiem – viery v kozmický zámer. Z takejto viery si robia ústredný motív aj liberálni teológovia. Doktrína má viacero foriem, ktoré majú spoločné to, že evolúcia smeruje k niečomu eticky hodnotnému, čo v určitom zmysle slova tento dlhý proces zdôvodňuje. Ako sme už videli, sir J. Arthur Thompson zastáva názor, že veda nie je kompletná, pretože nemôže odpovedať na otázku prečo? Myslí si, že náboženstvo tu odpoveď dá. Prečo vznikli hviezdy? Prečo dalo Slnko vzniknúť planétam? Prečo Zem vychladla a nakoniec dala vznik životu? Pretože, koniec koncov, niečo obdivuhodného išlo z toho vzniknúť – nie som si celkom istý čo, ale myslím, že to boli vedeckí teológovia a nábožensky naladení vedci.

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Náboženstvo a veda – 7. kapitola

Thursday, 1 April 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 82 | 3 Komentárov

Bertrand Russell

Mysticizmus

Vojna medzi vedou a teológiou mala zvláštny charakter. Vždy a všade – s výnimkou Francúzska na konci 18. storočia a Sovietskeho zväzu – väčšina vedcov podporovala ortodoxiu svojej doby. V tejto väčšine boli aj niektoré z najväčších mien.

› Čítaj ďalej

tags , ,

Náboženstvo a veda – 6. kapitola

Monday, 8 March 2010 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 81 | 2 Komentárov

Bertrand Russell

Determinizmus

Ako sa rozširovali poznatky, znižoval sa význam posvätnej histórie, ako ho podávala biblia a zložitá teológia staro- a novovekej cirkvi, pre väčšinu pobožných mužov a žien. Biblický kriticizmus, pridaný k vede, znemožnil uveriť, že každé slovo biblie je pravda.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Hlboko veriaci neverec Einstein

Thursday, 21 January 2010 | Zošity humanistov č. 81 | 6 Komentárov

Rastislav Škoda

Esej V. L. Ginzburga „O ateizme, materializme a náboženstve“ v ZH 80 vyvolala protest čitateľa Dominika Filippa proti údaju, že Einstein bol ateista. Vyvinula sa z toho diskusia, v ktorej som bránil stanovisko Ginzburga a Dominik pripisuje Einsteinovi presvedčenie o existencii Boha ako autora „inteligentného a nádherného plánu, ktorý sa prejavuje v prírode“ (Paleyov hodinár, resp. inteligentný dizajnér).

› Čítaj ďalej

tags , ,

O ateizme, materializme a náboženstve

Tuesday, 5 January 2010 | Zošity humanistov č. 81 | 8 Komentárov

V. L. Ginzburg a E. L. Feiberg

V článku „Ateizmus zomrel? Nech žije ateizmus! A sloboda svedomia. Odpovede akad. V. L. Ginzburga na otázky autora almanachu ‚Do vostrebovanija‘ (Poste restante)“ z 25.3.1999 V. Ginzburg okrem iného povedal: „E. L. Feiberg a ja sme uverejnili v Literaturnoj gazete (Literárnych novinách) č. 22 z 3. júna 1998 článok ‚Nás, ateistov, nie je až tak málo‘.“ Úplný text tohto článku, pod názvom „O ateizme, materializme a náboženstve“, vyšiel v časopise „Zdravyj smysl“ (Zdravý rozum) č. 9, 1998, s. 54. Dostupné na internete: http://www.atheism.ru/library/Ginzburg_5.phtml.

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Náboženstvo a veda – 5. kapitola

Sunday, 15 November 2009 | Náboženstvo a veda, Bertrand Russell, Zošity humanistov č. 80 | 6 Komentárov

Bertrand Russell

Duša a telo

Z dôležitejších vetví vedeckých vedomostí je najmenej pokročilá psychológia. Etymologicky by „psychológia“ mala byť „teóriou o duši“, ale pojem duše, hoci bežný pre teológov, sa dá ťažko považovať za vedecký problém. Ani jeden psychológ nepovie, že predmetom jeho štúdia je duša, ale na otázku, čo je ten predmet, nenájde ľahko odpoveď.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Boh proti vede

Friday, 5 January 2007 | Zošity humanistov č. 59 | 3 Komentárov

Diskusia medzi Dawkinsom a Collinsom

David van Biema

Pod tučným titulkom Boh verzus  veda sa vedú dve debaty: Už niekoľko rokov je bežná užšia z nich: ubráni sa Darwinova evolučná teória kritike kresťanov, že protirečí výkladu stvorenia v knihe Genezis? Najnovšie získal kreacionizmus na hodnote ako duchovný otec „inteligentného dizajnu” (ID), vedecky štylizovaného pokusu dokázať, že prázdne miesta v histórii evolúcie sú zmysluplnejšie ako jej presvedčivá totalita. ID však utrpel na svojej novinárskej atraktívnosti, keď ho v minulom decembri jeden sudca zavrhol ako pseudovedu nevhodnú za učebný predmet na pensylvánskych školách.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Je veda náboženstvo?

Sunday, 9 July 2006 | Zošity humanistov č. 56 | Nekomentované

Richard Dawkins

Niekedy počuť ironickú námietku, že veda je v podstate viera ako iné viery, proti čomu ozajstný vedec zaprotestuje: Kým veda sa zakladá na overiteľných dôkazoch, náboženská viera sa hrdí tým, že dôkazy nepotrebuje.

› Čítaj ďalej

tags ,

Recenzia: Július Krempaský: Veda verzus viera

Monday, 1 May 2006 | Zošity humanistov č. 55 | Nekomentované

Adam Roman

Vydavateľstvo SAV, Bratislava 2006 !!!

Keď prof. Krempaský zverejnil svojich 10 esejí o vzťahu vedy a kresťanstva v zborníku „Kresťanstvo a fyzika”, ktorý vydal v r. 2001 Spolok sv. Vojtecha v Trnave, nemal som žiadne formálne námietky.

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Prírodné vedy a kresťanstvo

Friday, 9 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

2. Fyzika

Adam Roman

Úsilie pochopiť Vesmír je jednou z veľmi mála vecí,
ktoré dvíhajú ľudský život trochu nad úroveň frašky
a dávajú mu niečo z krásy tragédie.“
                               Steven Weinberg, Prvé tri minúty

V predchádzajúcej eseji som sa venoval názorom slovenských kresťanských biológov na vzťah vedy a viery, vyjadrený v zborníku Kresťanstvo a biológia (KaB). Pozrime sa teraz na to, čo o vzťahu kresťanstva a vedy hovoria moji kolegovia, poprední slovenskí fyzici. Zborník Kresťanstvo a fyzika (Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2001), ktorý budem v ďalšom označovať ako KaF, obsahuje 18 príspevkov siedmich autorov, medzi ktorými s 10 príspevkami dominuje nestor slovenskej fyziky, prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc. Všimnime si jeho pokus vniesť jasno do vzťahu vedy a teológie:

› Čítaj ďalej

tags , , ,

Deliaci múr medzi náboženstvom a vedou

Wednesday, 7 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Vyhlásenie francúzskych vedcov

V septembri 2000 organizoval francúzsky spolok ateistov Libre pensée française (Francúzska voľná myšlienka) konferenciu s útočným názvom „Spiritualistické vpády a intelektuálne klamstvá vo vede“, ktorej sa zúčastnili známi vedci ako Jean Bricmont z Belgicka, Ian Plimer z Austrálie a Patrick Tort, riaditeľ Medzinárodného Inštitútu Charlesa Darwina, a to v chýrnom Múzeu prírodných vied v Paríži. Vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa hovorí:

› Čítaj ďalej

tags , ,

Dobre ste si zaklamali, pán redaktor Hlaváč!

Thursday, 1 May 2003 | Zošity humanistov č. 37 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Tento výkrik mi prišiel na um pri prezretí predslovu redaktora a zalistovaní v zborníku Kresťanstvo a fyzika (SSV, Trnava 2001). Adresoval ho Friedrich Nietzsche vo svojom druhom zúčtovaní s kresťanstvom, v Antikristovi, evanjelistovi Markovi, ktorý Ježišovi pripísal výroky: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádzať s mocou“ (Mk 9,1); a „Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane“ (Mk 13,30). To bol predsa jasný prísľub druhého príchodu Krista na zem v oblakoch slávy a založenia pozemského božieho kráľovstva, ktoré malo trvať tisíc rokov, a uskutočniť sa malo skôr, ako umrú všetci ľudia, ktorí vtedy žili. Ostatne, toto nebolo jediný raz, keď Ježiš vyslovil podobné slová; aj Matúš ich cituje aspoň tri razy:10,23; 16,28 a 24,3. Taký bezprostredný vývoj udalostí očakávali Ježišovi učeníci a prví kresťania – ale nestalo sa tak. Sklamal sa Ježiš vo svojej viere, alebo si svätí evanjelisti Marek aj Matúš niečo vymysleli? (Viac o tom píše Russell v stati „Prečo nie som kresťanom“ – Zošity humanistov, č.1, 1998). Preto Nietzsche napísal: „Dobre si si zaklamal, Lev!“ Prečo „Lev“?

› Čítaj ďalej

tags , ,

Metodologický kontra filozofický naturalizmus

Wednesday, 5 March 2003 | Zošity humanistov č. 36 | Nekomentované

Massimo Pigliucci

Prečo byť skeptický aj v otázke náboženstva

Je aj náboženstvo legitímna oblasť pre skeptikov? Komunita humanistov odpovedá hlasným Áno, kým skeptici z oblasti pseudovedy a paranormálna sú na pochybnostiach. Túto esej inšpirovali rozhovory s priateľmi, ktorí stoja na druhej strane barikády. Pretože podobné rozhovory medzi humanistami a skeptikmi, ako aj medzi teistami a ateistami, sú bez konca, považujem za rozumné sumarizovať tie dve stanoviská a pozrieť sa, kam nás vedú ich logické konzekvencie.

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Racionalita viery podľa J. Grygara

Saturday, 15 September 2001 | Zošity humanistov č. 27 | 1 Komentár

Adam Roman

Jiří Grygyar je známy popularizátor astronómie a vitálny bojovník proti rôznym pavedám. Jeho boj proti astrológii, „ufológii” a iným populárnym protivedeckým názorom je bezpochyby záslužný a vyvoláva úctu. Je len preveľká škoda, že ten istý človek súčasne háji najlepšie organizovanú pavedu s politickými ambíciami - kresťanskú vieru, ktorú považujem za oficiálnu ideológiu politickej organizácie nazývanej cirkev. › Čítaj ďalej

tags , , ,

Kto mi povie, čo je život?

Friday, 2 February 2001 | Zošity humanistov č. 23 | Nekomentované

Rastislav Škoda

Kto mi odpovie na túto otázku? Filozofia alebo prírodné vedy? Špekulácie filozofov o podstate života boli prípustné a mohli byť zaujímavé dovtedy, kým prírodné vedy neexistovali, resp. neboli na potrebnej technickej a myšlienkovej úrovni.

› Čítaj ďalej

tags , , , ,

Rozdiel medzi vedou a náboženstvom

Saturday, 11 December 1999 | Zošity humanistov č. 12 | Nekomentované

Edgar Pearlstein

Podľa podľa fyzika Edgara Pearlsteina netkvie rozdiel medzi vedou a náboženstvom natoľko v záveroch (evolúcia, heliocentrický systém, pôvod chorôb), ale skôr v spôsobe, ako sa k tým záverom dochádza. Náboženstvo sa zakladá na autorite (kniha, osoba alebo tradícia) a pravdu vydáva za univerzálnu, nemennú a večnú. Pre vedu je autoritou rozum a dôkaz, o ktorých sa vždy dá diskutovať, a pravda je vždy relatívna a predbežná. Vedecký výskum začína otázkou a hľadá sa odpoveď, založená na dôkaze a prijateľná rozumom. Teologická úvaha sa naproti tomu začína záverom a vykrúca sa všetkým logickým a rozumovým námietkam, aby tento záver odôvodnila alebo ospravedlnila.

tags ,

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staré čísla ZH ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva www.alternativa-antikvariat.sk.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA, Za hradbami 18, 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@alternativa-antikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu