Kniha je zbierkou rozhovorov s 27 osobnosťami švajčiarskeho literárneho a umeleckého prostredia od Petra Bichsela po Jeana Zieglera. Veria títo inakšie ako bežní občania a veriaci?
Expertíza Thomasa Heinrichsa k téme „Svetonázor ako dôvod pre diskrimináciu“ bola vypracovaná v rámci celoštátnej akcie s mottom „Sloboda viery, sloboda myslenia, rovnaké práva“. Otázky kládol Arik Platzek.
V Berlíne činný právnik podal aj ústavnú sťažnosť proti odmietnutiu výučby etiky od 1. ročníka; upozorňuje na skutočnosť, že pri porovnaní s ľuďmi bez náboženskej príslušnosti sú príslušníci cirkví v mnohých oblastiach privilegovaní, v iných neprimerane reprezentovaní.
Prečo si vyžaduje pojem „svetonázor“ osobitné preverenie a vysvetlenie, keď už je temer 100 rokov súčasťou demokratického ústavného práva?
Kňaz: „Áno, počuli ste ma dobre. Navrhujem Vám vážne a podrobné štúdium Marxa, Nietzscheho a Freuda ako vaše pokánie.“
Veriaci: „To musí byť žart. To nemôžete myslieť vážne!“
Kňaz: „Nie, nežartujem a myslím to vážne.“
Veriaci: „Ale veď ste vymenoval troch najväčších militantných ateistov, troch zakladateľov sekulárneho humanizmu!“
Kňaz: „Uvedomujem si to, ale ja ich radšej označujem ako veľkých moderných teológov dedičného hriechu. V každom prípade, je to práve ich kritika náboženstva, ktorú Vám odporúčam ako pokánie na sebareflexiu. Špecificky ich kritiku kresťanstva a kresťanskej kultúry, v ktorej žili ako neveriaci.“
Veriaci: „Nie je ale účelom pokánia pomôcť zvíťaziť duchu nad telom, náboženstvu nad sekularizmom?“
O pápežovi Františkovi sa hovorí v historkách o jeho spôsobe života a pri jeho výrokoch o rozličných problémoch. Mnohí ho považujú za reprezentanta radikálneho rozchodu s pápežskými zvykmi minulosti a katolíckou tradíciou a doktrínou. Zaviedol jednoduchší, menej odlúčený spôsob života ako jeho predchodcovia; žiada od svojich veriacich, aby nekládli príliš veľký dôraz na také učenia cirkvi, ako je antikoncepcia, potrat a rovnopohlavné manželstvá; povedal dokonca pár pekných slov o ateistoch. Rozbieha sa diskusia o tom, či naozaj mieni uskutočniť preukazné zmeny v cirkevných doktrínach a pravidlách, alebo či sú jeho prejavy len ukážky zmeny v tóne. Hrozí menej ako jeho predchodcovia a možno má iné priority, ale nakoniec nie sú jeho názory preukazne odlišné.
Akú rolu hrá viera v dnešnej spoločnosti? Vraví sa, že náboženstvá sprostredkujú hodnoty. No Boh nejaví nijakú chuť byť užitočný a prijateľný pre naše hodnoty a ciele.
Kým vo väčšine základných právnych národných (Ústavy) a medzinárodných dokumentov (Všeobecná deklarácia ľudských práv z 10. decembra 1948) sa hovorí o slobode náboženstva, resp. aj svetonázoru, v slovenskej Ústave a preklade Deklarácie sa hovorí o slobode viery a náboženstva. To je pleonazmus, t. j. hromadenie synoným; len teológovia nájdu malicherné významové rozdiely.
Martini, M. C. a Eco, Umberto: Woran glaubt, wer nicht glaubt? (Na čo verí, kto neverí?)
Ide o etiku bez náboženstva. Umberto Eco, autor románu Meno ruže a milánsky kardinál Carlo Maria Martini si v rokoch 1995-96 v jedných talianskych novinách vymieňali názory o základných otázkach viery a humanizmu. Tieto rozhovory, doplnené príspevkami viacerých iných autorov, vyšli r. 1998 ako kniha. Eco a Martini dobre poznajú svoje vzájomné stanoviská a v živých dialógoch diskutujú o tézach ako apokalypsa, prerušenie tehotenstva, postavenie ženy v spoločnosti a cirkvi, dobro, svetská etika atď.
Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.
Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.
Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa: Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA Za hradbami 18 902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk
Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com