Platón a prostitúcia

Tuesday, 11 May 2004 | Zošity humanistov č. 43

Peter Jones

Zákon o najstaršej profesii treba liberalizovať. Je to však nadmieru chúlostivá záležitosť, lebo pocit, že môže dôjsť k neznesiteľnému ohrozeniu životne dôležitej občianskej inštitúcie - rodiny - je ešte stále u mnohých ľudí hlboko zakorenený.

V poslednom dialógu Zákonov (okolo r. 350 pr. n. l.) postarší Platón hovorí jasne, keď vyjadruje nádej - uznáva, že je to skôr zbožné želanie -, že hanba a vylúčenie možnosti obsiahnuť verejné pocty stačia na to, aby držali mužov-manželov ďaleko od bordelov. Svoj názor zakladá na predpoklade, že záujem obce je viac ako osobné právo a že blaho obce je závislé od zdravej rodiny a od mužov, ktorí sú schopní zvládnuť svoje chúťky - toto všetko ohrozujú bordely.

Samozrejme, Platón vedel, že táto bitka je prehraná prv, ako sa začala. Je zaznamenané, že už v roku 594 pr.n.l. grécky básnik a politik Solón zriadil v Aténach legálny bordel s pevnými poplatkami. Dá sa predpokladať, že to urobil preto, aby sa aténska mládež, hnaná prirodzenými pudmi, nedostala na šikmú plochu. Takže

„nakúpil a v rozličných štvrtiach mesta Atén umiestnil ženy, vystrojené a pripravené rovnako pre všetkých. Stávali tam nahé, takže sklamanie bolo vylúčené. Jeden obolus za jeden raz. Žiadna prepiata hanblivosť, žiadne nezmysly, žiadne predbiehanie  - jednoducho sa to stane.”

To však nie je celá história. Solón dobre vedel, že taká podozrivá ustanovizeň ako bordel potrebuje na ospravedlnenie svojej existencie vyšší dôvod. Preto určil, aby sa zisky z tejto obchodnej činnosti použili na postavenie chrámu bohyni sexu, Afrodite Pandemos (t.j. všetkého ľudu - nie je to pekný demokratický cieľ?). To zrejme zaujalo predstavivosť mládeže, ani nehovoriac o nasmerovaní jej obolov - spolu ich na výstavbu kostola bolo treba 18 miliónov.

Podobný druh tolerancie zavládol aj v Ríme. Kato Starší (234-149 pr.n.l.) sa raz pochvalne vyjadril o jednom mladom aristokratovi, keď ho videl vychádzať z bordela, že čím ľahšie tento muž uspokojí svoje sexuálne potreby, tým viac času mu ostane na riešenie dôležitých štátnických problémov. A dokonca aj svätý Augustín (354-430 n.l.) pripustil, že keby sa prostitútky z mesta vyhnali,

„zavládol by v spoločnosti chaos v dôsledku neuspokojených vášní”.

A tak vidíme, že v staroveku panovali tie isté kombinácie moralizovania, regulovania, rezignujúcej tolerancie a vykorisťovania (nie však tých, čo to robili dobrovoľne), ktoré charakterizujú dnešné úvahy. Ak sa podarí novému zákonodarstvu odstrániť vykorisťovanie, bude to dobrý štart (podobne ako v staroveku), pretože niet zákona proti predávaniu sexuálnych priazní a služieb za peniaze. Iste sa však dajú očakávať zvyčajné argumenty súperiacich ideológií a zvyčajné volanie po štátnej kontrole. Všetko tu už bolo.

Prameň: Peter Jones, “Plato and Prostitution”, The Speactator, 14. 02. 2004.

tags , ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu