Postavil Noe naozaj archu?

Wednesday, 5 May 2004 | Zošity humanistov č. 43

Jeremy Bowen

V biblii sa už na desiatej strane píše, že

„Pán oľutoval, že stvoril ľudí … (pretože) ich srdce je ustavične naklonené na zlé.”

A rozhodol sa:

„Vyničím zo zemského povrchu ľudí.”

Prikázal Noemovi postaviť archu (najnovšie je to v Biblii SSV “koráb” (!), p.p.) a vziať do nej z každého druhu živočíchov po jednom páre, aby sa zachovali nažive pri veľkej potope, ktorá zaleje celý svet. Považuje sa to všeobecne za mýt, ale mohla by to byť vôbec pravda? Historka o Noemovi a jeho arche uviazne v mysli každého dieťaťa a nikdy z nej nevymizne.

Boh upozornil Noema - jediného spravodlivého človeka na svete plnom korupcie a násilia - aby sa pripravil na veľkú potopu. Noe a jeho synovia postavil veľkú archu a zvieratá do nej vchádzali po dvoch. Keď začalo pršať, boli s prácou hotoví. Archa bola pre všetkých spoľahlivým útočiskom, dokým vody neupadli a Noe a jeho cirkus zakotvili suchí na hore Ararat.

Táto historka vyvoláva veľa otázok. Ak sa berie doslovne, bolo by treba viac ako 35 rokov, kým sa nalodí celá Noemova rodina a po dvoch zo všetkých zvierat na celej zemi. A povodeň, ktorá zaliala celú zemeguľu, bola by zanechala znaky udalosti, ľahko rozpoznateľné pre skúsených geológov, všade na svete - ale tých niet.

Dá sa však postaviť uveriteľná verzia niečoho podobného, založená na inakšom čítaní biblie, na babylonských prameňoch starších ako je kniha Genezis, na archeológii a na vede.

Drevená archa by sa bola rozsypala

Tradičný obraz archy zodpovedá predstavám umelcov 19. storočia. Mala vraj byť asi 450 stôp dlhá (tristo lakťov, t.j. 160 m, p.p.) a experti sa zhodujú v názore, že v tom prípade by sa bola pri najmenšom vlnobití rozlomila aspoň na dvoje.

No aj keby sa bol taký husársky kúsok morských lodeníc podaril, na svete je asi 30 miliónov druhov zvierat. Na taký počet zvierat by bola potrebná celá flotila aj takto enormných korábov.

Geológovia dokazujú, že na zemi nebolo ani nie je dosť vody, aby zaliala všetky vrcholce hôr na všetkých kontinentoch.

Ale keďže podrobnosti tejto familiárnej povesti nesúhlasia, máme sa k Noemovi a jeho drevenej arche obrátiť chrbtom? Nie celkom.

Musíme zamietnuť predstavy, že mohla existovať taká veľká loď, na ktorej by bolo miesto pre všetky žijúce zvieratá, že pristála na hore Ararat v dnešnom Turecku a že povodeň pokryla celú zemeguľu?

V roku 1851 našli britskí archeológovia pri vykopávkach na miestach starobylého Babylonu v dnešnom Iraku stovky tabuliek z pálenej hliny.

Trvalo len dvadsať rokov, kým nám George Smith z Britského múzea prečítal ich texty a našla sa medzi nimi historka o Gilgamešovi, ktorá sa na nerozoznanie podobá historke o Noemovi. Ibaže jeho navštívili viacerí veľkí bohovia a oznámili mu svoje rozhodnutie, že príde veľká potopa; prikázali mu, aby postavil veľkú loď a naložil na ňu semená všetkého živého.

Neskôr sa našli ďalšie iracké texty, z ktorých sa dalo vyčítať, že historka má svoj pôvod v Mezopotámii. A okolo roku 1930 skúsení geológovia presvedčivo dokázali, že tam bola asi pred 5000 rokmi veľká potopa - to bolo práve v čase vzniku rozprávania o Noemovi.

Obchodné centrá

To, čo vieme o starobylých kultúrach na území dnešného Iraku, vrhá prvý letmý pohľad na skutočnú historickú osobu v pozadí mýtu.

Noe mohol byť kráľom mesta zvaného Šurupak. Mohol nosiť sukňu, mať oholenú hlavu a zafarbené mihalnice - ako postavy  na umeleckých predmetoch z oblasti, známej vtedy ako Sumérsko.

Epos o Gilgamešovi hovorí, že Noe mal striebro a zlato, platidlo vtedajších bohatých obchodníkov; bol teda podnikateľom.

Mohla táto historka po 2 000 rokoch inšpirova vznik biblickej Genezis?

Miesto stavby korábu na prežitie veľkej povodne - nie je pravdepodobnejšie zhotovovanie početných lodí na prepravu tovarov, napríklad piva, obilia a zvierat?

Mnohé veľké obchodné centrá tých čias ležali na rieke Eufrat a doprava tovaru na lodiach bola aj vtedy lacnejšia ako po zemi. Sumérovia vedeli stavať asi 20 stôp (asi 7 m)  dlhé lode, člny či bárky. Morskí archeológovia nenašli ani na morských dnách ani na súši ostatky, ani v textoch opisy väčších  plavidiel.

Pripúšťajú však, že Sumérovia mali technológiu na stavbu série lodí, ktoré by sa dali použiť ako pontóny a na nich by sa teoreticky dala umiestniť podstatne väčšia stavba, resp. aj čosi ako archa.

Tropická búrka

Vody Eufratu sa miestami dali použiť len v určitom ročnom období, keď mali dosť vody pre ponor väčších lodí.

Noe pravdepodobne čakával na vody roztápajúceho sa snehu v júni a júli; ak v tom čase prišla aj tropická búrka, mohli spojené vody rieky Eufrat zatopiť mezopotámsku nížinu.

No veľká voda by ho nebola zaniesla k hore Ararat, ale do Perzského zálivu. Život na lodi by nebol ľahký, ale mohli prežiť jediac na palube zvieratá a pijúc pivo.

Jeden babylonský text udáva, že koráb pristál na mieste, ktoré je teraz Bahrajnský ostrov: to je celkom iný ale prijateľný koniec udalosti.

Mohla byť táto udalosť inšpiráciou pre svätého muža, ktorý po dvesto rokoch písal knihu Genezis?  Iste. Už keď ju počul prvý raz, nemohol nespoznať jej morálnu silu: upozornenie, že ak ľudstvo odpadne od bohov a ich zákonov, bude za to platiť vysokú cenu. Za týmto morálnym posolstvom sa teda skrýva jedna z najväčších historiek dejín ľudstva.

A za historkou sa nám mihne pred duchovným zrakom skutočný človek, skutočný čln a skutočná udalosť.

Ptrameň: „Noemovu archu” vysielala  britská televízna stanica BBC One v nedeľu 21. marca 2004. - http://news.bbc.co.uk

tags ,

Zatiaľ bez komentárov.

Pridaj komentár

Rubriky

Hľadaj

O Zošitoch humanistov

Všetky preklady sú dielom Rastislava Škodu, ak nie je poznamenané inakšie.

Radi uverejníme originálny článok slovenského autora alebo preklad zaujímavého článku z oblasti humanizmu a preľudnenia.

Staršie čísla Zošitov humanistov, ako aj knihy bývalého vydavateľstva Rastislav Škoda, si možno zakúpiť na stránke humanistického kníhkupectva Váš antikvariát.
Adresa:
Vladislav Marušic – ALTERNATÍVA
Za hradbami 18
902 01 Pezinok
Telefónne číslo: 0903 266 221
E-mail: info@vasantikvariat.sk

Vydáva:
Rastislav Škoda
J. Stanislava 8/73
841 05 Bratislava
Telefónne číslo: 0940 346 296
E-mail: rastskoda2@gmail.com

Technická spolupráca: Ján Parada

Archív podľa dátumu